neodbytný príd. kt. sa nedá odohnať, dotieravý: n. obdivovateľ, n-é myšlienky;
neodbytne prísl.;
neodbytnosť -i ž.
neodbytne 2. st. -nejšie prísl.
neodbytne 2. st. -nejšie prísl. ▶ neodbytným, obťažujúcim spôsobom, neprestajne, vytrvalo sa vnucujúc; syn. dotieravo, dobiedzavo: n. klásť tú istú otázku; n. trvať na svojom; n. núkať turistom rozličné suveníry; Bolo tu len vedomie, že čosi naozaj bolo, čosi trápne a neodbytne sa vracajúce. [V. Mináč]; Ráno sa kostolníkovi Adamovi zdalo, že hladné sliepky kotkodákajú neodbytnejšie. [P. Jaroš]
naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne
porov. aj naliehavý 1
2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne
neodbytne 1. porov. neodbytný 2. p. naliehavo 1
neodbytný príd. ktorého sa nemožno zbaviť, ktorý sa nedá odohnať, dotieravý: n-á mucha, n. človek, n-é myšlienky;
neodbytnosť, -ti ž.