neochotne 2. st. -nejšie prísl.
neochotne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez ochoty, dobrej vôle niečo urobiť, niekomu pomôcť, vyhovieť, vyjsť v ústrety, s nechuťou; op. ochotne: n. súhlasiť s podmienkami; n. pripustiť inú možnosť; n. priznala, že sa mýlila; odpovedal len veľmi n. a stručne; nakoniec na všetko n. prikývol; neodvážili sa mu protirečiť, no vyhoveli mu zakaždým čoraz neochotnejšie; Vzdychol si, neochotne vstal a podišiel k dverám. [P. Pišťanek]
neochotne nemajúc dostatok snahy, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu al. urobiť niečo; prejavujúc nechuť • s neochotou • nerád • neúslužne • zastar. nevoľne (Tajovský): neochotne, s neochotou sa zohol po spadnutý list; nerád pomáha slabším; neúslužne obsluhuje zákazníkov
neochotný príd. nemajúci dostatok snahy, ochoty, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu, urobiť niečo, prejavujúci nechuť: n. človek; Je neochotná do domácich prác. (Šolt.);
neochotne prísl.
neochotný príd. nemajúci dostatok ochoty: Vnúčencom zme kupuvali, čo zme mohli, ale hrube sa ňeochotné voči nám! (Lapáš NIT); neochotne prísl.: Spraví čo kážem, ale ňeochotňe, šak to viďím! (Golianovo NIT)