neochotný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ neprejavujúci dostatok ochoty, úsilia, vôle niečo urobiť, niekomu vyhovieť, pomôcť, vyjsť v ústrety; svedčiaci o tom; op. ochotný: n. personál; n. úradník, čašník; neochotná obsluha; neochotné predavačky; n. prístup ku klientom; jeho pohyby boli pomalé a neochotné; ľudia sú stále neochotnejší čokoľvek podpisovať; Modistka sa zrazu premenila. Jej hlas sa stal neochotný, až podráždený. [J. Johanides]
neochotný neprejavujúci dostatok chuti, vôle urobiť niečo pre niekoho (op. ochotný) • neúslužný: neochotný, neúslužný predavač
neochotný príd. nemajúci dostatok snahy, ochoty, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu, urobiť niečo, prejavujúci nechuť: n. človek; Je neochotná do domácich prác. (Šolt.);
neochotne prísl.