nenútený príd. nie vynútený, prirodzený, nenásilný, uvoľnený: n-é správanie, n-á zábava;
nenútene prísl.: n. sa zabávať;
nenútenosť -i ž.
nenútenosť -ti ž. ▶ prirodzené, nenútené správanie (bez obmedzení, upätosti, strohosti a pod.); syn. uvoľnenosť, bezprostrednosť; op. silenosť, nútenosť: dôverná, domácka n.; vzbudiť dojem nenútenosti; bola to predstieraná, hraná n.; S brilantnou nenútenosťou a s určitou nostalgiou porozprávala úprimne svoj životný príbeh. [P. Jaroš]; Nebolo tu ani stopy po škrobenej oficiálnosti; namiesto nej zavládla prostá, ľahká, živá ľudská nenútenosť. [KŽ 1960]
nenútenosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
nenútený príd. nenásilný, prirodzený, nie vynútený: n-é správanie, n-á zábava, n-é pohyby;
nenútene prísl.;
nenútenosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho nenúteného: n. pohybov;
2. nenútené, prirodzené správanie, vystupovanie
(jedna) nenútenosť; (bez) nenútenosti; (k) nenútenosti; (vidím) nenútenosť; (hej) nenútenosť!; (o) nenútenosti; (s) nenútenosťou;
(tri) nenútenosti; (bez) nenúteností; (k) nenútenostiam; (vidím) nenútenosti; (hej) nenútenosti!; (o) nenútenostiach; (s) nenútenosťami;