nenútený príd. nie vynútený, prirodzený, nenásilný, uvoľnený: n-é správanie, n-á zábava;
nenútene prísl.: n. sa zabávať;
nenútenosť -i ž.
nenútenosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
nenútený príd. nenásilný, prirodzený, nie vynútený: n-é správanie, n-á zábava, n-é pohyby;
nenútene prísl.;
nenútenosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho nenúteného: n. pohybov;
2. nenútené, prirodzené správanie, vystupovanie
(jedna) nenútenosť; (bez) nenútenosti; (k) nenútenosti; (vidím) nenútenosť; (hej) nenútenosť!; (o) nenútenosti; (s) nenútenosťou;
(tri) nenútenosti; (bez) nenúteností; (k) nenútenostiam; (vidím) nenútenosti; (hej) nenútenosti!; (o) nenútenostiach; (s) nenútenosťami;