Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nenútený príd. nie vynútený, prirodzený, nenásilný, uvoľnený: n-é správanie, n-á zábava;

nenútene prísl.: n. sa zabávať;

nenútenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nenútený; nenútene prísl.; nenútenosť ‑i ž.

nenútený -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ vyjadrený, prejavený priamo, prirodzene, spontánne (bez obmedzení, upätosti, strohosti a pod.); syn. uvoľnený, bezprostredný; op. strojený, silený: uvoľnené, nenútené správanie; pôsobiť nenúteným dojmom; prejaviť nenútené nadšenie; rozprúdila sa nenútená zábava; privítať hostí s nenúteným úsmevom; ovláda umenie nenútenej konverzácie; zavládla nenútená veselosť; Aj dievča sa pomaly osmeľovalo, premáhalo plachosť a hanblivosť, rozhovor bol čoraz živší, nenútenejší, zápalistejší. [J. Lenčo]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobytslobodný: slobodné rozhodnutienepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii


familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania • samovoľnýmimovoľnýneuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakciainštinktívny: inštinktívne poznanie, správaniesamočinnýživelnýneusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývinnekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohybyprirodzený: prirodzené prejavypudový: mať k niečomu pudový odpornenútenýnestrojenýbezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správanímnepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený


uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý) • nenútenýnestrojenýbezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostrednýnenásilnýprirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie telaležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohybyvoľnýneviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nenútený príd. nenásilný, prirodzený, nie vynútený: n-é správanie, n-á zábava, n-é pohyby;

nenútene prísl.;

nenútenosť, -ti ž.

1. vlastnosť niečoho nenúteného: n. pohybov;

2. nenútené, prirodzené správanie, vystupovanie

Morfologický analyzátor

nenútený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) nenútený; (bez) nenúteného; (k) nenútenému; (vidím) nenúteného; (o) nenútenom; (s) nenúteným;

(dvaja) nenútení; (bez) nenútených; (k) nenúteným; (vidím) nenútených; (o) nenútených; (s) nenútenými;


(jeden) nenútenejší; (bez) nenútenejšieho; (k) nenútenejšiemu; (vidím) nenútenejšieho; (o) nenútenejšom; (s) nenútenejším;

(traja) nenútenejší; (bez) nenútenejších; (k) nenútenejším; (vidím) nenútenejších; (o) nenútenejších; (s) nenútenejšími;


(jeden) najnenútenejší; (bez) najnenútenejšieho; (k) najnenútenejšiemu; (vidím) najnenútenejšieho; (o) najnenútenejšom; (s) najnenútenejším;

(dvaja) najnenútenejší; (bez) najnenútenejších; (k) najnenútenejším; (vidím) najnenútenejších; (o) najnenútenejších; (s) najnenútenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) nenútený; (bez) nenúteného; (k) nenútenému; (vidím) nenútený; (o) nenútenom; (s) nenúteným;

(štyri) nenútené; (bez) nenútených; (k) nenúteným; (vidím) nenútené; (o) nenútených; (s) nenútenými;


(jeden) nenútenejší; (bez) nenútenejšieho; (k) nenútenejšiemu; (vidím) nenútenejší; (o) nenútenejšom; (s) nenútenejším;

(tri) nenútenejšie; (bez) nenútenejších; (k) nenútenejším; (vidím) nenútenejšie; (o) nenútenejších; (s) nenútenejšími;


(jeden) najnenútenejší; (bez) najnenútenejšieho; (k) najnenútenejšiemu; (vidím) najnenútenejší; (o) najnenútenejšom; (s) najnenútenejším;

(štyri) najnenútenejšie; (bez) najnenútenejších; (k) najnenútenejším; (vidím) najnenútenejšie; (o) najnenútenejších; (s) najnenútenejšími;


ženský rod

(jedna) nenútená; (bez) nenútenej; (k) nenútenej; (vidím) nenútenú; (o) nenútenej; (s) nenútenou;

(tri) nenútené; (bez) nenútených; (k) nenúteným; (vidím) nenútené; (o) nenútených; (s) nenútenými;


(jedna) nenútenejšia; (bez) nenútenejšej; (k) nenútenejšej; (vidím) nenútenejšiu; (o) nenútenejšej; (s) nenútenejšou;

(štyri) nenútenejšie; (bez) nenútenejších; (k) nenútenejším; (vidím) nenútenejšie; (o) nenútenejších; (s) nenútenejšími;


(jedna) najnenútenejšia; (bez) najnenútenejšej; (k) najnenútenejšej; (vidím) najnenútenejšiu; (o) najnenútenejšej; (s) najnenútenejšou;

(štyri) najnenútenejšie; (bez) najnenútenejších; (k) najnenútenejším; (vidím) najnenútenejšie; (o) najnenútenejších; (s) najnenútenejšími;


stredný rod

(jedno) nenútené; (bez) nenúteného; (k) nenútenému; (vidím) nenútené; (o) nenútenom; (s) nenúteným;

(tri) nenútené; (bez) nenútených; (k) nenúteným; (vidím) nenútené; (o) nenútených; (s) nenútenými;


(jedno) nenútenejšie; (bez) nenútenejšieho; (k) nenútenejšiemu; (vidím) nenútenejšie; (o) nenútenejšom; (s) nenútenejším;

(dve) nenútenejšie; (bez) nenútenejších; (k) nenútenejším; (vidím) nenútenejšie; (o) nenútenejších; (s) nenútenejšími;


(jedno) najnenútenejšie; (bez) najnenútenejšieho; (k) najnenútenejšiemu; (vidím) najnenútenejšie; (o) najnenútenejšom; (s) najnenútenejším;

(štyri) najnenútenejšie; (bez) najnenútenejších; (k) najnenútenejším; (vidím) najnenútenejšie; (o) najnenútenejších; (s) najnenútenejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor