nenávratný príd. kt. sa už nevráti: n-á minulosť; n. obal kt. sa nevracia (na opätovné použitie), op. návratný;
nenávratne prísl.: n. sa pominúť navždy;
nenávratnosť -i ž.
nenávratne prísl. ▶ bez možnosti návratu, zopakovania; syn. natrvalo, navždy, definitívne: leto je už n. preč; zamilovanosť n. zmizla; časť dokumentov je n. zničená; usiluje sa vybaviť si obraz, ktorý jej už n. unikol; Hlas mala zrazu celkom tenučký a pocit radosti, ktorý ju ovládol po príchode do skladu, nenávratne kamsi zmizol. [E. Farkašová]; Všetko v ňom sa napne, uvedomí si, že roky nenávratne utekajú, starne. [A. Baláž]
natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa
nenávratne p. natrvalo
nenávratný príd. ktorý sa nemôže vrátiť, ktorý nemôže znova existovať: n-á minulosť, n-é roky, n-é udalosti;
nenávratne prísl.: A ten život plynie nenávratne. (Smrek);
nenávratnosť, -ti ž.