Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nenásytný príd.

1. kt. sa nevie (dosť) nasýtiť, stále hladný: n-á šelma, n-é dojča

2. požadujúci stále viac, chtivý: n-á túžba; n. lakomec chamtivý;

nenásytne prísl.;

nenásytnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nenásytný; nenásytne prísl.; nenásytnosť ‑i ž.

nenásytný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci ustavične pocit nenasýtenosti, nedostatku jedla a pitia: n. pažravec, pahltník; stále nenásytnejšie čajky; Napila sa vína dlhým dúškom. Malý pramienok jej stekal po brade. Vyzerala ako nenásytná šelma. [V. Mináč]; pren. Skoro celá dedina horela. V mrazivom nočnom vzduchu vyšľahovali krvavé jazyky, pukotal nenásytný oheň. [J. Gavalcová]
2. trochu expr. (i po čom) ▶ zhromažďujúci niečo iba pre seba (obyč. majetok, peniaze), chamtivý; svedčiaci o tom; syn. hrabivý: n. podnikateľ; treba zabrániť nenásytnému drancovaniu lesov; ukazuje sa, že túžba politikov po moci, po bohatstve je stále nenásytnejšia; Nenásytní zemepáni nepoľavili ani v peňažných a naturálnych dávkach. [Slovensko I 1978]; Nenásytná spotreba charakterizuje severnú časť planéty. [Slo 2002]
3. trochu expr. (i po čom) ▶ ktorý nemožno nasýtiť, uspokojiť; ktorého intenzita sa nezmenšuje, žiadostivý; syn. neukojiteľný: nenásytná vášeň, zvedavosť; nenásytná ctižiadosť; nenásytná túžba po zmene; n. hlad po láske, po vedomostiach; ľudstvo má stále nenásytnejšie potreby; Internet kŕmi nenásytný apetít verejnosti po informáciách, umožňuje jej reagovať na to, čo si hneď prečíta. [Pt 2000]

hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človekpejor. hrabivýexpr. pachtivý: hrabivé, pachtivé rukylakomýnenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerníkexpr. hladný: hladný za peniazmipren. expr.: pažravýžravý: byť pažravý, žravý za majetkamipejor. mamonársky


lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nenásytný príd. nevediaci sa niečím (najmä jedlom) nasýtiť, uspokojiť, nemajúci nikdy dosť, požadujúci stále viac; pažravý: n. človek, n-é zviera; Žiadosť človeka je nenásytná. (Kuk.); n. hlad za zlatom (Kuk.);

nenásytne prísl.;

nenásytnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

nenásytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) nenásytný; (bez) nenásytného; (k) nenásytnému; (vidím) nenásytného; (o) nenásytnom; (s) nenásytným;

(štyria) nenásytní; (bez) nenásytných; (k) nenásytným; (vidím) nenásytných; (o) nenásytných; (s) nenásytnými;


(jeden) nenásytnejší; (bez) nenásytnejšieho; (k) nenásytnejšiemu; (vidím) nenásytnejšieho; (o) nenásytnejšom; (s) nenásytnejším;

(dvaja) nenásytnejší; (bez) nenásytnejších; (k) nenásytnejším; (vidím) nenásytnejších; (o) nenásytnejších; (s) nenásytnejšími;


(jeden) najnenásytnejší; (bez) najnenásytnejšieho; (k) najnenásytnejšiemu; (vidím) najnenásytnejšieho; (o) najnenásytnejšom; (s) najnenásytnejším;

(štyria) najnenásytnejší; (bez) najnenásytnejších; (k) najnenásytnejším; (vidím) najnenásytnejších; (o) najnenásytnejších; (s) najnenásytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) nenásytný; (bez) nenásytného; (k) nenásytnému; (vidím) nenásytný; (o) nenásytnom; (s) nenásytným;

(tri) nenásytné; (bez) nenásytných; (k) nenásytným; (vidím) nenásytné; (o) nenásytných; (s) nenásytnými;


(jeden) nenásytnejší; (bez) nenásytnejšieho; (k) nenásytnejšiemu; (vidím) nenásytnejší; (o) nenásytnejšom; (s) nenásytnejším;

(dva) nenásytnejšie; (bez) nenásytnejších; (k) nenásytnejším; (vidím) nenásytnejšie; (o) nenásytnejších; (s) nenásytnejšími;


(jeden) najnenásytnejší; (bez) najnenásytnejšieho; (k) najnenásytnejšiemu; (vidím) najnenásytnejší; (o) najnenásytnejšom; (s) najnenásytnejším;

(štyri) najnenásytnejšie; (bez) najnenásytnejších; (k) najnenásytnejším; (vidím) najnenásytnejšie; (o) najnenásytnejších; (s) najnenásytnejšími;


ženský rod

(jedna) nenásytná; (bez) nenásytnej; (k) nenásytnej; (vidím) nenásytnú; (o) nenásytnej; (s) nenásytnou;

(tri) nenásytné; (bez) nenásytných; (k) nenásytným; (vidím) nenásytné; (o) nenásytných; (s) nenásytnými;


(jedna) nenásytnejšia; (bez) nenásytnejšej; (k) nenásytnejšej; (vidím) nenásytnejšiu; (o) nenásytnejšej; (s) nenásytnejšou;

(štyri) nenásytnejšie; (bez) nenásytnejších; (k) nenásytnejším; (vidím) nenásytnejšie; (o) nenásytnejších; (s) nenásytnejšími;


(jedna) najnenásytnejšia; (bez) najnenásytnejšej; (k) najnenásytnejšej; (vidím) najnenásytnejšiu; (o) najnenásytnejšej; (s) najnenásytnejšou;

(štyri) najnenásytnejšie; (bez) najnenásytnejších; (k) najnenásytnejším; (vidím) najnenásytnejšie; (o) najnenásytnejších; (s) najnenásytnejšími;


stredný rod

(jedno) nenásytné; (bez) nenásytného; (k) nenásytnému; (vidím) nenásytné; (o) nenásytnom; (s) nenásytným;

(dve) nenásytné; (bez) nenásytných; (k) nenásytným; (vidím) nenásytné; (o) nenásytných; (s) nenásytnými;


(jedno) nenásytnejšie; (bez) nenásytnejšieho; (k) nenásytnejšiemu; (vidím) nenásytnejšie; (o) nenásytnejšom; (s) nenásytnejším;

(dve) nenásytnejšie; (bez) nenásytnejších; (k) nenásytnejším; (vidím) nenásytnejšie; (o) nenásytnejších; (s) nenásytnejšími;


(jedno) najnenásytnejšie; (bez) najnenásytnejšieho; (k) najnenásytnejšiemu; (vidím) najnenásytnejšie; (o) najnenásytnejšom; (s) najnenásytnejším;

(tri) najnenásytnejšie; (bez) najnenásytnejších; (k) najnenásytnejším; (vidím) najnenásytnejšie; (o) najnenásytnejších; (s) najnenásytnejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor