nenásytný príd.
1. kt. sa nevie (dosť) nasýtiť, stále hladný: n-á šelma, n-é dojča
2. požadujúci stále viac, chtivý: n-á túžba; n. lakomec chamtivý;
nenásytne prísl.;
nenásytnosť -i ž.
nenásytný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nenásytný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci ustavične pocit nenasýtenosti, nedostatku jedla a pitia: n. pažravec, pahltník; stále nenásytnejšie čajky; Napila sa vína dlhým dúškom. Malý pramienok jej stekal po brade. Vyzerala ako nenásytná šelma. [V. Mináč]; pren. Skoro celá dedina horela. V mrazivom nočnom vzduchu vyšľahovali krvavé jazyky, pukotal nenásytný oheň. [J. Gavalcová] 2. trochu expr. (i po čom) ▶ zhromažďujúci niečo iba pre seba (obyč. majetok, peniaze), chamtivý; svedčiaci o tom; syn. hrabivý: n. podnikateľ; treba zabrániť nenásytnému drancovaniu lesov; ukazuje sa, že túžba politikov po moci, po bohatstve je stále nenásytnejšia; Nenásytní zemepáni nepoľavili ani v peňažných a naturálnych dávkach. [Slovensko I 1978]; Nenásytná spotreba charakterizuje severnú časť planéty. [Slo 2002] 3. trochu expr. (i po čom) ▶ ktorý nemožno nasýtiť, uspokojiť; ktorého intenzita sa nezmenšuje, žiadostivý; syn. neukojiteľný: nenásytná vášeň, zvedavosť; nenásytná ctižiadosť; nenásytná túžba po zmene; n. hlad po láske, po vedomostiach; ľudstvo má stále nenásytnejšie potreby; Internet kŕmi nenásytný apetít verejnosti po informáciách, umožňuje jej reagovať na to, čo si hneď prečíta. [Pt 2000]
hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený
2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý
chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človek • pejor. hrabivý • expr. pachtivý: hrabivé, pachtivé ruky • lakomý • nenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerník • expr. hladný: hladný za peniazmi • pren. expr.: pažravý • žravý: byť pažravý, žravý za majetkami • pejor. mamonársky
lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)
2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý
nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený? • stále hladný • hovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené deti • pejor.: nenažratý • nenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným! • pejor.: pahltný • pažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďa • hltavý • pejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačice • hladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou
2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžby • pren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomec • pejor.: nenažratý • nenažraný • pren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní
nenásytný príd. nevediaci sa niečím (najmä jedlom) nasýtiť, uspokojiť, nemajúci nikdy dosť, požadujúci stále viac; pažravý: n. človek, n-é zviera; Žiadosť človeka je nenásytná. (Kuk.); n. hlad za zlatom (Kuk.);
nenásytnosť, -ti ž.
nenásytný príd. (ňenasítni, nenasitní) nemajúci nikdy dosť: Ti bi si zjadol aj s hobel, ti si takí nenásitní (Kameňany REV); ňenasítni človek (Hor. Lehota DK); nenasitní človek (Lukáčovce HLO) F. máž oči ňenásitné (Martin) - si pažravý, jedol by si, hoci si už sýty; ti črevo (ti vrece) ňenásitnuo (Sučany MAR) - nadávky veľkému nenásytníkovi
nenásytný príd nedajúci sa nasýtiť, uspokojiť, pažravý: insaturabilis: nenýsytný (CL 1777); morki starje gsu welmi ňenasitňje (PL 1787); gak mame nenasitne nasse žadosti zapowrhati (SJ 18. st) F. nenasytne derawe wrecze (SiN 1678) nenaplniteľné; -e prísl: insaturabiliter: nenasytne (KS 1763)