nemravný príd. porušujúci mravné zásady; odporujúci mravným zásadám, nemorálny: n. človek; n. čin, život;
nemravne prísl.;
nemravnosť -i ž.
1. iba jedn. k nemravný
2. nemravný čin: dopúšťať sa n-í
nemravne 2. st. -nejšie prísl.
nemravne 2. st. -nejšie prísl. ▶ porušujúc mravné zásady, spoločenskú morálku; bez dodržiavania zaužívaných pravidiel ľudského správania; syn. amorálne, nemorálne: n. oblečené ženy; žiť, správať sa n.; nežije nemravnejšie ako ostatní; Nijaký cieľ neoprávňuje kohokoľvek, aby preň konal nemravne. [P. Jaroš]
nemravný príd. nezachovávajúci zásady mravnosti, odporujúci mravným zásadám, morálke: n. človek, n. život, n-é konanie;
nemravnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nemravného;
2. nemravný skutok, čin