nemocný
I. príd., vhodnejšie chorý: n-é dieťa
II. nemocný m., vhodnejšie chorý: opatrovať n-ého
nemocný -ného pl. N -ní G -ných m. zastar.
nemocný -ná -né príd. zastar.
nemocný -ná -né príd. zastar. ▶ postihnutý chorobou, chorý1: chronicky n. človek; zaviezť nemocného otca k lekárovi
chorý1 1. postihnutý chorobou (op. zdravý) • nezdravý • kniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocný • práceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopný • invalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládež • indisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevák • hovor.: prechoretý • prechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý) • hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá
2. p. choromyseľný 3. p. chorobný 2
chorý2 chorý človek: starostlivosť o chorých • kniž. nemocný • hovor. maród: hlásiť sa ako maród • pacient
nemocný1 p. chorý1
nemocný2 p. chorý2
nemocný príd. chorý: n. človek, byť ťažko n.;
spodst. nemocný, -ého m. chorý človek;
nemocnosť, -ti ž. lek. chorobnosť, morbidita
nemocný príd. postihnutý nemocou (o ľuďoch, zvieratách al. rastlinách), chorý: Bili tam nemocné statki (Mokrý Háj SKA); Kerá (žena) skoro po pórode stane, je nemocná (Častá MOD); Ked bola kolera, ludé po kopách stáli, tam je tolko mŕtvích, tan tolko nemocních! (Ružindol TRN); ňemocní ľuďia (Mošovce MAR)
nemocný príd 1. nemohúci, slabý: ten nás chudáček nemocný, nejsa v světě slavný, trpě od mocných bezpráví (RL 1571); (Kristus) k wam neny nemocny, ale mocny gest w was (Le 1730); lanqvens: nemocny, slaby (KS 1763); usylug se premahati leniwost nemocneg wuli swég (BlR 18. st) 2. chorý: mily bratrze, widiess, ze gsem nemoczen (ŽK 1469); nemoczny w tele (MARTIN 1561); Petro Wawrowych gsucz nemoczny (B. BYSTRICA 1610); gedna krawa uhinula, ktera bola nakazena a nemocna (RUMANOVÁ 1763); subst n. m chorý človek: lekárem buď nemocných (CC 1655); pocestný ssel nawsstiwit tych, kteri w sspitalu w izbe nemocnych ležaly (ŽA 1732); farár z velikím treskem jest obuďen, abi k nemocnému bežal (BR 1785); -osť ž 1. nemohúcnosť, slabosť: sam diabel swogu nemocnosť wyznal (PP 1734) 2. choroba: rozpomeny se o nasej krehkosztzi, rozpomeny na tzela nyemotznosztzi (HPS 1752); invaletudo: nemocnost, nemóžnost, choroba (KS 1763)