nemožný príd.
1. ktorý nemôže existovať, byť, nedajúci sa uskutočniť, neuskutočniteľný, vylúčený: Sponíkovi žiadalo sa zhovárať s Ančou, ale pri Vendľovke je to nemožné. (Tim.) Hneď sa ti i najnemožnejšia túžba uskutoční. (Zgur.)
2. hovor. nevyhovujúci, majúci v neprípustnej miere zlé, záporné vlastnosti: n. stav, n-á situácia, n-é spôsoby, n-é šaty, n. človek;
nemožne prísl. k 2: n. sa obliekať;
nemožnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nemožného;
2. niečo nemožné, neuskutočniteľné: žiadať od niekoho n-i; holá n. absolútna
● kniž. do n-i veľmi, nadmieru