nemožný príd.
1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť; je n-é, aby ...
2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty; ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;
nemožne prísl. k 2: n. sa oblieka;
nemožnosť -i ž.
1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať
2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i; to je (holá) n.
● expr. do n-i veľmi veľa
nemožnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ situácia, v ktorej sa niečo nemôže, nedá uskutočniť, v ktorej uskutočnenie niečoho nie je reálne; op. možnosť: n. dohody; dočasná n. výkonu konkrétnej pracovnej činnosti; n. poľnohospodárskeho využívania pozemku; uznať n. vybudovania prístupovej cesty; pri nemožnosti komunikácie s okolím vzniká osamelosť; n. opravy veľkej škody na aute; Včera ju veľká nádej na náhlu zmenu robila šťastnou, ale ráno jej vždy pripomínalo zdanlivú nemožnosť zmeny. [P. Jaroš] 2. ▶ niečo, čo sa nedá uskutočniť, čo nie reálne, nereálnosť: pokúsiť sa o n.; netúži po rozličných nemožnostiach; agentúra žiada od tlmočníka úplné nemožnosti; Tvoriť, hľadať, predierať sa húštinou možností i nemožností k vytýčenému cieľu. [LT 1991] ◘ fraz. to je holá/úplná nemožnosť je to vylúčené
nemožnosť p. neschopnosť
neschopnosť nedostatok schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopnosť) • nesúcosť: neschopnosť, nesúcosť na zastávanie funkcie • kniž. nespôsobilosť • zastar. nespôsobnosť: nespôsobilosť na vojenskú službu; nespôsobnosť sluhu • expr. nemožnosť • kniž.: nemohúcnosť • indisponovanosť (krátka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanosť • impotentnosť • impotencia (neschopnosť súložiť; pejor. neschopnosť vôbec)
1. ktorý nemôže existovať, byť, nedajúci sa uskutočniť, neuskutočniteľný, vylúčený: Sponíkovi žiadalo sa zhovárať s Ančou, ale pri Vendľovke je to nemožné. (Tim.) Hneď sa ti i najnemožnejšia túžba uskutoční. (Zgur.)
2. hovor. nevyhovujúci, majúci v neprípustnej miere zlé, záporné vlastnosti: n. stav, n-á situácia, n-é spôsoby, n-é šaty, n. človek;
nemožne prísl. k 2: n. sa obliekať;
nemožnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nemožného;
2. niečo nemožné, neuskutočniteľné: žiadať od niekoho n-i; holá n. absolútna
● kniž. do n-i veľmi, nadmieru
(jedna) nemožnosť; (bez) nemožnosti; (k) nemožnosti; (vidím) nemožnosť; (hej) nemožnosť!; (o) nemožnosti; (s) nemožnosťou;
(tri) nemožnosti; (bez) nemožností; (k) nemožnostiam; (vidím) nemožnosti; (hej) nemožnosti!; (o) nemožnostiach; (s) nemožnosťami;