nemý
I. príd.
1. kt. nemá schopnosť hovoriť: narodiť sa n.
2. kt. nevydáva zvuk, mlčanlivý, tichý: n. svedok, súhlas, obdiv; n. film neozvučený, op. zvukový
● n-á tvár, n. tvor zviera; n-ému (dieťaťu) ani vlastná mať nerozumie dorozumieť sa možno len s tým, kto vyjadrí, čo chce;
nemo prísl. k 2: n. súhlasiť
II. nemý m. nemý človek;
nemá ž. nemá žena
nemo prísl.
nemo prísl. ▶ nevyjadrujúc sa slovami, rečou; nevydávajúc nijaký zvuk, bez slov: n. prikývnuť hlavou; n. sedieť, stáť; n. žasne nad krásou prírody; pohľadom n. prosila, nech sa nepýta; Zastali a vyčkávali. Hľadeli si nemo do tvárí. Zmĺkli. [K. Horák]; Mama iba nemo pokrútila hlavou a ukázala na mňa očami. [P. Vilikovský]
mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou
nemo p. ticho1 2, mlčky
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
nemo p. nemý
nemý príd.
1. nemajúci schopnosť hovoriť, neobdarený rečou: n. človek; Jeho ústa sú nemé ako ústa ryby. (Pláv.); n. film nie zvukový
● n. tvor, n-á tvár zviera; Nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie (prísl.) toho, kto niečo nevyjadrí, nemožno pochopiť, nemožno mu vyhovieť;
spodst. nemý, -ého m. nemý človek;
2. nevyjadrovaný, neprejavujúci sa slovami, rečou al. hlasom: n. svedok, n. plač, n. súhlas, n. žiaľ, n. údiv, úžas, n-é očakávanie, n-á prosba;
3. nevydávajúci nijaký zvuk, celkom tichý: n-é ticho; n-é háje (Ráz.); šedivé n-é pole (Kuk.); Nad horami vrcholí veľký mesiac, nemý, bledý. (Kras.);
nemo prísl. bez slova, bez hlasu, nehlasne: n. súhlasiť, n. prisviedčať;
nemosť, -ti ž. zried. nemota mlčanie: Nemosť položila ťažké pečate na ústa všetkým. (Fig.)