nemý
I. príd.
1. kt. nemá schopnosť hovoriť: narodiť sa n.
2. kt. nevydáva zvuk, mlčanlivý, tichý: n. svedok, súhlas, obdiv; n. film neozvučený, op. zvukový
● n-á tvár, n. tvor zviera; n-ému (dieťaťu) ani vlastná mať nerozumie dorozumieť sa možno len s tým, kto vyjadrí, čo chce;
nemo prísl. k 2: n. súhlasiť
II. nemý m. nemý človek;
nemá ž. nemá žena
nemý nemého pl. N nemí G nemých m.
nemý nemá nemé príd.
nemý1 nemá nemé príd. 1. ▶ postihnutý nemotou, neschopnosťou hovoriť, dorozumievať sa rečou: n. človek; Dievčatko bolo hluché a nemé. Ale vybadalo, čo chcem, a samo otvorilo okno. [R. Sloboda]; pren. môj n. priateľ počítač; Ale široko-ďaleko nebolo živej duše. Iba nemá a pokojná kopcovitá krajina. [J. Lenčo] 2. trochu expr. ▶ ktorý nie je sprevádzaný rečou, hlasom, zvukom; ktorý je bez slov, nevyslovený, tichý: n. žiaľ, plač; n. údiv, súhlas; bolestné nemé výčitky; nemá hrôza, prosba v očiach ľudí; hľadieť v nemom úžase; Až pod stolom som cítil nemé rozpaky, strach. [A. Bednár]; Na nemú otázku, vyslovenú pohybom hlavy, kam idú, Ivan odpovedal tým, že ukázal prstom na sluchy. Guľka do hlavy. [A. Brázda] □ film. nemý film filmové dielo bez hovoreného slova a s objasňujúcimi titulkami, op. zvukový; lingv. nemá hláska ktorá sa nevyslovuje, zamlčaná □ nemý sluha stojan na odkladanie šatstva, stojací vešiak na odev ◘ fraz. byť nemý ako ryba nič nehovoriť; nemý svedok pomník, pripomínajúci nejakú, často slávnu udalosť v minulosti; nemý tvor al. nemá tvár zviera; byť/ostať hluchý a nemý náročky si niečo naliehavé nevšímať, nevenovať tomu pozornosť ◘ parem. nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém
nemý2 nemého pl. N nemí G nemých m. ▶ kto (obyč. na základe istej vývojovej al. vrodenej chyby) nemá schopnosť hovoriť al. kto nedokáže hovoriť, nemý1 človek: škola, špeciálne pomôcky pre nemých; posunková reč nemých ▷ nemá nemej pl. N nemé G nemých ž.: nájsť prácu nemej
nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivý • mĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutí • tichý • bezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivom • zamĺknutý • onemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemený • neozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu
užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromený • ohúrený • omráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľad • expr.: vyjavený • ovalený • zdúpnený • neskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádhery • zarazený • zdesený • zhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovo • stŕpnutý • zmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvár • nemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe
p. aj prekvapený
nemý príd.
1. nemajúci schopnosť hovoriť, neobdarený rečou: n. človek; Jeho ústa sú nemé ako ústa ryby. (Pláv.); n. film nie zvukový
● n. tvor, n-á tvár zviera; Nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie (prísl.) toho, kto niečo nevyjadrí, nemožno pochopiť, nemožno mu vyhovieť;
spodst. nemý, -ého m. nemý človek;
2. nevyjadrovaný, neprejavujúci sa slovami, rečou al. hlasom: n. svedok, n. plač, n. súhlas, n. žiaľ, n. údiv, úžas, n-é očakávanie, n-á prosba;
3. nevydávajúci nijaký zvuk, celkom tichý: n-é ticho; n-é háje (Ráz.); šedivé n-é pole (Kuk.); Nad horami vrcholí veľký mesiac, nemý, bledý. (Kras.);
nemo prísl. bez slova, bez hlasu, nehlasne: n. súhlasiť, n. prisviedčať;
nemosť, -ti ž. zried. nemota mlčanie: Nemosť položila ťažké pečate na ústa všetkým. (Fig.)
nemý príd. (jemí) nemajúci schopnosť hovoriť, nehovoriaci: Po páďe zo skaľi zostau̯ ňemí, viadz ňevraveu̯ (Králiky BB); Aj u náz mámo nemú (Kameňany REV); Opsluhovau̯a íh jedna ňemá ďevečka (Brodské SKA); Ona bola nemá (Blatné MOD); Ňezna rospraviac, bo je ňemi (Dl. Lúka BAR); jemá žena (Záh. Ves MAL, Jakubov MAL) F. ňemí jako riba (Bošáca TRČ) - vôbec nehovorí; ňemému aňi vlasná maci ňerozumié (Bošáca TRČ), ňemomu aňi vlasna madz ňerozumi (Brezina TRB) - dorozumieť sa možno len s tým, kto vyjadrí, čo chce
nemosť p. nemý
nemý príd 1. postihnutý trvalou neschopnosťou hovoriť: lepeg gest bity sseleptawim nežli nemjm (KoB 1666); mel pán wratnýho, kteri od narozeni swého nemim a hluchym byl (VP 1764) hluchonemým 2. kto nechce al. nemôže hovoriť, mlčiaci: z welikého podiwenj rowne gako zdrewenenj a němj zustal (VP 1764) nakrátko stratil reč, zamĺkol: pren mnozy zňa hlasem (pri spievaní žalmov) a srdcem sú nemy (BlR 18. st) nechápu ich zmysel 3. (o zvieratách a predmetoch) nemajúci schopnosť hovoriť, nerozumný: pohane k modlam nemim chodili (TC 1631); kdiž ňemé howado pod gármem lidskym hlasem mlúwilo (KB 1756); necititedelne a neme stromy (MS 1758) L. němy aneb sodomský hřich (RW 1702) sodomia; spoluzněgjcé nebožto němé litery (GT 1780) gram spoluhlásky F. aposstolowe, kteri byli gako riby nemi, učzineni gsu wymluwni (SQ 1781); němý gako ryba: magis mutus quam piscis (PD 18. st); -osť ž neschopnosť hovorenia, nemota: obzwlasstne pak trapeni gest krivost, slepota, hluchost, nemost (SS 18. st)