nekonečný príd.
1. kt. nemá koniec (v priestore, v čase), neobmedzený, neohraničený; kt. má neobmedzený počet prvkov, op. konečný: n. vesmír, priestor; n. rad (čísel)
2. expr. veľmi dlhý, veľmi veľký: tá cesta je n-á; n-á túžba;
nekonečne prísl.;
nekonečnosť -i ž.;
nekonečno -a s. priestor al. čas bez ohraničenia: dívať sa, šíriť sa do n-a; mat. premenná veličina rastúca bez obmedzenia
1. priestorovo, časovo al. inak neohraničený: n. vesmír;
mat. neobmedzene malý al. veľký, infinitezimálny: n. rad s neobmedzeným počtom členov; tech. n. pás, n-é lano dopravný pás al. dopravné lano, ktorého oba konce sú spojené;
2. expr. majúci veľmi veľké rozmery, veľmi dlho trvajúci; veľmi veľký, nesmierny: n-á rovina, n-é diaľky, n-é priestory, n-é hory; n-é roky, dni, hodiny; Zima je pre učňa nekonečná. (Gráf); n-á vďaka, láska, túžba; n-é množstvo ľudí;
nekonečnosť -ti ž.
1. vlastnosť niečoho nekonečného: n. priestoru, vesmíru;
2. niečo nekonečné; priestorová al. časová neohraničenosť, neobmedzenosť, nekonečno: (Hmla a more) nosia v sebe predstavu nekonečnosti. (Kuk.) Podchvíľou pozeráš na hodinky. Zdá sa ti, že prešla nekonečnosť. (Kuk.)
(jedno) nekonečno; (bez) nekonečna; (k) nekonečnu; (vidím) nekonečno; (hej) nekonečno!; (o) nekonečne; (s) nekonečnom;
(tri) nekonečná; (bez) nekonečien; (k) nekonečnám; (vidím) nekonečná; (hej) nekonečná!; (o) nekonečnách; (s) nekonečnami;