nejako zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom, dajako, voľajako; akosi: musíme n. prejsť
nejako zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, nejakým, neurčitým spôsobom; syn. dajako, voľajako, akosi: n. to spolu súvisí; musíme to n. vydržať; treba mu n. pomôcť; n. sa už dohodneme; Radšej budem ticho, možno sa mi všetko nejako prepečie. [V. Šikula]; Zdalo sa mu, že všetko ide nejako veľmi rýchlo. [J. Balco] ◘ parem. nejako bolo, nejako bude všetko treba vydržať
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
nejako i nejak zám. prísl. nejakým, neurčitým spôsobom, akosi: Cez zimu sa už len nejako pretlčieme. (Fr. Kráľ) Svojho človeka len ospravedlníš nejako. (Rys.) Rád by sa dostať domov nejak. (Ráz.)