neisto 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ s nedostatkom istoty, pevného presvedčenia o pravdivosti niečoho; syn. váhavo; op. isto, sebaisto: n. odpovedať, prikývnuť; Bolo to tu, ale povedal to tak neisto, že mu veľmi neverila. [J. Lenčo] 2. ▶ bez istoty, bez pocitu viery vo vlastné sily vo vzťahu k istej činnosti; svedčiac o neistote; syn. nerozhodne, tápavo; op. isto: n. kráčať; správať sa n.; n. hrajúci obranca; na lyžiach stojí zatiaľ veľmi n.; Dieťa neisto cupká po asfalte bosými nožičkami. [K. Jarunková]; Vystúpil z auta, neisto sa pohol k domu, akoby zabudol chodiť. [L. Ballek] tackavo 3. ▶ s pocitom ohrozenia, nebezpečenstva, nie dosť bezpečne, naľakane: cítiť sa čoraz neistejšie; Otec sa správal nápadne vystrašene, neustále sa neisto obzeral okolo seba. [P. Jaroš]