nehybný príd. kt. je bez schopnosti pohybu, meravý: n-é telo; n-á tvár nič nevyjadrujúca;
nehybne prísl.: n. stáť;
nehybnosť -i ž.
nehybnosť -ti ž. ▶ stav bez pohybu, bez zmeny polohy; nehybný charakter, ráz niekoho, niečoho; syn. meravosť, strnulosť: úplná, zdanlivá n.; dlhodobá, prechodná n. kĺbov neschopnosť vykonávať pohyb; zotrvávať v nehybnosti; Všetko sa vymanilo z nehybnosti a prudko sa dalo do pohybu spolu so mnou. [M. Hvorecký]; Pod presvetlenou rannou oblohou zadumane spočívajú vrchy, ich večná nehybnosť vzbudzuje úctu. [V. Švenková]
nehybnosť p. pokoj 1
pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti
2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)
3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota
p. aj ticho
4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii
5. p. mier 1
nehybný príd. nepohybujúci sa, bez pohybu, meravý: n-é telo; tvár nehybná ako z bieleho kameňa (Tim.); n-é ticho úplné, ničím nerušené;
nehybne prísl.: stáť, sedieť n.;
nehybnosť, -ti ž.
(jedna) nehybnosť; (bez) nehybnosti; (k) nehybnosti; (vidím) nehybnosť; (hej) nehybnosť!; (o) nehybnosti; (s) nehybnosťou;
(štyri) nehybnosti; (bez) nehybností; (k) nehybnostiam; (vidím) nehybnosti; (hej) nehybnosti!; (o) nehybnostiach; (s) nehybnosťami;