nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;
nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í
nehnuteľnosť -ti -tí ž. i práv. ▶ pozemok al. stavba, ktorá je pevným základom spojená so zemou: luxusná n.; rekreačná n.; komerčné nehnuteľnosti určené na administratívne a obchodné účely; užívateľ, vlastník nehnuteľnosti; platiť daň z nehnuteľností; kupovať, predávať nehnuteľnosti; investovať do nehnuteľností; Pred svojou rozlúčkou s rodnou hrudou stihol rozpredať všetky svoje nehnuteľnosti. [D. Mitana]
*nemovitosť ↗ správ. nehnuteľnosť
nehnuteľnosť nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci • zastar. realita: majiteľ nehnuteľností, realít • kniž. imobílie: sprostredkovať predaj imobílií
nemovitosť správ. nehnuteľnosť
nehnuteľný príd.
1. ktorý sa pre svoju prirodzenú povahu nedá prenášať, premiesťovať (napr. pozemky, budovy ap.): n. majetok, n-á vec;
2. zried. pevný, nepohnuteľný: Duch je pevný, nehnuteľný. (Hviezd.);
nehnuteľnosť, -ti ž. práv. nehnuteľná vec, nehnuteľný majetok
nemovitý príd. zastar. nehnuteľný; nemovitosť, -ti ž. nehnuteľnosť
(jedna) nehnuteľnosť; (bez) nehnuteľnosti; (k) nehnuteľnosti; (vidím) nehnuteľnosť; (hej) nehnuteľnosť!; (o) nehnuteľnosti; (s) nehnuteľnosťou;
(dve) nehnuteľnosti; (bez) nehnuteľností; (k) nehnuteľnostiam; (vidím) nehnuteľnosti; (hej) nehnuteľnosti!; (o) nehnuteľnostiach; (s) nehnuteľnosťami;