nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;
nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í
nehnuteľný -ná -né príd. práv. ▶ (o pozemkoch al. stavbách) ktorý je pevným základom spojený so zemou, ktorý sa nedá prenášať, premiestňovať, s ktorým nemožno hnúť; op. hnuteľný: n. majetok; nehnuteľné archeologické nálezy; zdediť, prenajímať nehnuteľné veci; ochrana nehnuteľných kultúrnych, technických pamiatok; za samostatné nehnuteľné veci sa považujú aj byty a nebytové priestory v bytových domoch
*nemovitý ↗ správ. nehnuteľný
nemovitý správ. nehnuteľný
nehnuteľný príd.
1. ktorý sa pre svoju prirodzenú povahu nedá prenášať, premiesťovať (napr. pozemky, budovy ap.): n. majetok, n-á vec;
2. zried. pevný, nepohnuteľný: Duch je pevný, nehnuteľný. (Hviezd.);
nehnuteľnosť, -ti ž. práv. nehnuteľná vec, nehnuteľný majetok
nemovitý príd. zastar. nehnuteľný; nemovitosť, -ti ž. nehnuteľnosť
(jeden) nehnuteľný; (bez) nehnuteľného; (k) nehnuteľnému; (vidím) nehnuteľného; (hej) nehnuteľný!; (o) nehnuteľnom; (s) nehnuteľným;
(traja) nehnuteľní; (bez) nehnuteľných; (k) nehnuteľným; (vidím) nehnuteľných; (hej) nehnuteľní!; (o) nehnuteľných; (s) nehnuteľnými;
(jeden) nehnuteľný; (bez) nehnuteľného; (k) nehnuteľnému; (vidím) nehnuteľný; (hej) nehnuteľný!; (o) nehnuteľnom; (s) nehnuteľným;
(dva) nehnuteľné; (bez) nehnuteľných; (k) nehnuteľným; (vidím) nehnuteľné; (hej) nehnuteľné!; (o) nehnuteľných; (s) nehnuteľnými;
(jedna) nehnuteľná; (bez) nehnuteľnej; (k) nehnuteľnej; (vidím) nehnuteľnú; (hej) nehnuteľná!; (o) nehnuteľnej; (s) nehnuteľnou;
(tri) nehnuteľné; (bez) nehnuteľných; (k) nehnuteľným; (vidím) nehnuteľné; (hej) nehnuteľné!; (o) nehnuteľných; (s) nehnuteľnými;
(jedno) nehnuteľné; (bez) nehnuteľného; (k) nehnuteľnému; (vidím) nehnuteľné; (hej) nehnuteľné!; (o) nehnuteľnom; (s) nehnuteľným;
(dve) nehnuteľné; (bez) nehnuteľných; (k) nehnuteľným; (vidím) nehnuteľné; (hej) nehnuteľné!; (o) nehnuteľných; (s) nehnuteľnými;