nehanebný príd.
1. hanebný, neprístojný, podlý, zlý: n. čin, zradca
2. kt. je bez (prirodzenej) hanby, nemravný, necudný;
nehanebne prísl.: n. sa správať;
nehanebnosť -i ž.
1. iba jedn. k nehanebný
2. nehanebný čin: dopúšťať sa n-í
nehanebne 2. st. -nejšie prísl.
nehanebne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ porušujúc morálne zásady spôsobom vyvolávajúcim odsúdenie, opovrhnutie, nehanebným spôsobom; syn. hanebne, podlo: n. klamať, podvádzať; zo svojho postavenia ťaží ešte nehanebnejšie; Niekto úplne nehanebne zneužíva vaše meno. [Slo 2008] 2. ▶ neprimerane z hľadiska mravnosti, bez pocitu hanby, bez zábran, vyzývavo; syn. nehanblivo, necudne: n. flirtovať; Okukávala ho bez hanby, čoraz s väčšou otvorenosťou, sama časom preňho nehanebne zmyselná. [L. Ballek]; Oddal sa najnižším pudom a nehanebne a bezuzdne im holdoval. [J. Lenčo]
1. neprístojný, hnusný, hanebný: n. skutok, čin; Vymyslíte si nehanebnú tézu o panských národoch. (Jégé)
2. zried. nemajúci hanby, nehanblivý: n-á žena (Smrek);
nehanebne prísl.: n. luhať;
nehanebnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nehanebného;
2. nehanebný skutok, čin, niečo nehanebné