Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj ma

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok. 1. (na koho, na čo; kam; ø) ▶ vnímať zrakom; upierať niekam zrak; syn. pozerať (sa), dívať sa: uprene, skúmavo, prísne h. na spoločníka; zasnene h. na hviezdy; h. otcovi do tváre, do očí; h. niekomu na prstyi fraz.; h. do slnka, do tmy, do zrkadla; túžobne h. do diaľky; nečinne h. von oknom; vystrašene, vyjavene, zamyslene, mlčky, tupo h. pred seba; začudovane, užasnuto, neveriacky hľadí za odchádzajúcim; placho, hanblivo, nechápavo hľadí; hľadí rovno, bokom; hľadí do zeme obyč. pri zahanbení, vzdore; h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; čo na mňa hľadíš?; pren. Chalupa hľadela jedným oknom do doliny a jedným do hôr. [A. Chudoba] jedno okno bolo obrátené do doliny, druhé do hôr □ vpravo, vľavo, priamo hľaď! vojenské povely
2. (na čo) ▶ brať ohľad na niečo, venovať pozornosť niečomu; syn. prihliadať, všímať si, pozerať (sa): h. na reálne vedomosti; h. na praktickosť výrobku; h. na poľahčujúce okolnosti; treba h. na bezpečnostné predpisy; hľadí len na peniaze; nehľadí na prekážky; Keby som na také maličkosti hľadel, trčal by som do smrti v prvom semestri. [J. Sedlák]; A ja, to teda áno, keď ide o takého človeka, na vrecko múky nehľadím. [R. Jašík] neľutujem darovať; Kniha vyšla u nás vo vydaní, v ktorom sa nehľadelo na presnosť terminológie. [NP 1986]
3. (na koho, na čo) často v spojení so zámenom akonazerať nejakým spôsobom; syn. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu, na chybu; h. na niekoho ako na cudzieho; h. na veci komplexne; polícia bude prísnejšie h. na takéto priestupky; Marako hľadí na minulosť ako na biele filmové plátno. [P. Jaroš] neberie ju do úvahy; Nie som ukrátená ani na rozume, ani na sile, nehľaďte na mňa ako na poslednú. [V. Mináč]
4. (na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ usilovať sa o niečo, konať istým spôsobom; syn. dbať, starať sa: h. na poriadok; hľadí sa niekomu zapáčiť; hľaďte splniť, čo ste sľúbili; Vykročí a hľadí sa čím skôr stratiť. [D. Tatarka]; Hľaďte, aby sa urodilo čo najviac. [K. Lazarová]
5. (z čoho, z koho) ▶ prejavovať sa navonok; syn. zračiť sa, zrkadliť sa: z tváre mu hľadí radosť, zármutok; z očí jej hľadela láska a neha; Teraz už má vážnosť, skúsenosť z neho hľadí. [L. Mináčová]
6. zastaráv. (komu čoho) ▶ prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho: I keď som mu hľadel a kŕmil ho odvarom zemiakov a zriedeným haluškovým obarom, Čuchoň nestučnel. [Ľ. Ondrejov]
fraz. hľadieť ako hrom do buka/do duba/do putne byť namosúrený; hľadieť ako sova byť ospalý; expr. hľadieť ako teľa [na nové vráta] vyjavene sa pozerať; hľadieť na niekoho, na niečo ako na zázrak obdivovať niekoho, niečo; hľadieť na niekoho ako na zjavenie prekvapene pozerať na niekoho; hľadieť do hrobu byť blízko smrti; hľadieť na niečo cez čierne/tmavé okuliare pesimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niečo cez ružové okuliare optimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niekoho, na niečo iným okom inak niekoho posudzovať, inak niečo chápať; hľadieť na niekoho krivo/krivým okom nepriateľsky sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo k niekomu; hľadieť na niekoho zvysoka/cez plece/cez prsty mať k niekomu povýšenecký vzťah; hľadieť niečomu v ústrety očakávať niečo; hľadieť niekomu do duše odkrývať niečie tajné myšlienky; hľadieť niekomu na prsty kontrolovať niekoho; hľadieť niekomu do žalúdka poznávať niečie slabosti; hľadieť Pánu Bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; hľadieť s otvorenými očami všetko si pozorne všímať; hľadieť s otvorenými ústami prekvapene, začudovane pozerať, čudovať sa; hľadieť smrti do tváre/do očí byť vo veľkom nebezpečenstve; nehľadí na hodinky nepočíta čas; nehľadieť ani napravo, ani naľavo na nikoho, na nič nebrať ohľad; nič dobré mu z očí nehľadí vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; rád hľadí na dno pohára/fľaše rád si vypije ◘ parem. darovanému koňovi nehľaď na zuby! dar nekritizuj; hore hľadel, spadol do jamy bol priveľmi sebavedomý, namyslený, kým neprišiel neúspech; každý nech [len] do svojho hrnca hľadí nech sa každý stará o svoje záležitosti
opak. hľadievať -va -vajú -val; nehľadiac na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. odhliadnuc od, bez ohľadu na: nehľadiac na okolnosti, na následky; nehľadiac na poplašné správy; nehľadiac na osobitné prípady poučka platí; budeme pokračovať nehľadiac na riziko


nehľadiac nahľadieť

Morfologický analyzátor

nehľadieť nedokonavé sloveso
(ja) nehľadím VKesa-; (ty) nehľadíš VKesb-; (on, ona, ono) nehľadí VKesc-; (my) nehľadíme VKepa-; (vy) nehľadíte VKepb-; (oni, ony) nehľadia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nehľadel VLesam-; (ona) nehľadela VLesaf-; (ono) nehľadelo VLesan-; (oni, ony) nehľadeli VLepah-;
(ty) nehľaď! VMesb-; (my) nehľaďme! VMepa-; (vy) nehľaďte! VMepb-;
(nejako) nehľadiac VHe-;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor