Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

negácia -ie ž. negovanie: n. života, pokroku; odb. zápor, popretie, popieranie; filoz. n. n-ie jeden zo zákl. zákonov dialektiky;

negačný príd.

negácia [n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ popieranie, popretie pravdivosti, absolútne odmietanie, odmietnutie existencie niečoho, negovanie: úplná n. minulosti; slovné negácie; n. uznávaných hodnôt; Nemôže sa vyžívať iba v negácii, tak veru, chlapec dostal rozum. [D. Mitana]; Zavládne podráždená atmosféra a apatia, negácia počutého. [K. Lászlová]; Teoretici a praktici videli v surrealizme negáciu každého umenia. [A. Marenčin]
2. lingv. ▶ vyjadrovanie, vyjadrenie záporného postoja hovoriaceho k oznamovanej skutočnosti, zápor: gramatická, tvarová n.; lexikálna, slovotvorná n.; n. podmetu
3. filoz. ▶ popieranie, popretie pravdivosti al. existencie: negácia negácie v dialektických učeniach prekonanie protirečenia jeho negáciou a postupom na vyššiu úroveň
4. log. ▶ výrok, ktorý má opačnú hodnotu ako východiskový výrok, popretie výroku: dvojitá n. negácia výroku, ktorý je sám osebe negáciou

negácia -ie ž. ‹l› popretie, odmietanie niečoho: n. pokroku; lingv. zápor: slovná n. (napr. neochota, nonkonformný); vetná n. (napr. nikto neprišiel); log. výrok, ktorý má logicky nevyhnutne opačnú hodnotu ako východiskový výrok; filoz. n. n-ie jeden zo základných zákonov dialektiky;

negačný príd.

negácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.

1. popretie, popieranie: Pri všetkej negácii náhľadov reprezentovaných Jozefom Škultétym opätovne som chodieval študovať do Martina. (Mráz); filoz. negácia negácie (u Hegla) posledný stupeň triády téza — antitéza — syntéza; (u Marxa a Engelsa) opakovanie predchádzajúcich stupňov vývinu na vyššej základni;

2. gram. zápor;

negačný príd. popierajúci, popieravý

(jedna) negácia; (bez) negácie; (k) negácii; (vidím) negáciu; (hej) negácia!; (o) negácii; (s) negáciou;

(tri) negácie; (bez) negácií; (k) negáciám; (vidím) negácie; (hej) negácie!; (o) negáciách; (s) negáciami;