nedotknutý príd. zachovaný v pôv. stave, neporušený: n. sneh, n-á posteľ; kraj n. civilizáciou;
nedotknuto, nedotknute prísl.;
nedotknutosť -i ž.
nedotknutosť -ti ž.
nedotknutosť -ti ž. ▶ pôvodný, nedotknutý charakter al. stav; syn. neporušenosť: úplná, relatívna n. prírodnej rezervácie; telesná n. panenstvo; chrániť n. ľudových tradícií
nedotknutý príd. ktorého sa nikto nedotkol; neporušený, nenarušený: Posteľ je nedotknutá. (Urb.) Káva ostala stáť nedotknutá (Fig.) nevypitá; n. sneh, n-á príroda; n-é dievča (Jes.) poctivé; Lieskovo je novotami nedotknuté. (Škult.);
nedotknute/-o prísl. nedotknutosť, -ti ž.