nedotklivý príd. precitlivene reagujúci, (ľahko) urážlivý: n. človek;
nedotklivo prísl.;
nedotklivosť -i ž.
nedotklivosť -ti ž.
nedotklivosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto precitlivene, úzkostlivo, podráždene reaguje na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby al. kto sa ľahko urazí; syn. urážlivosť: malicherná n.; jeho reakcia je prejavom nedotklivosti; Pohltila ho nedotklivosť mladosti, žiarlivosť a tmavá noc, tak ako už mnohých pred ním. [K. Lászlová]; [Tvár] zlostná a ničomu rozumnému neprístupná, rozrytá srdom a nedotklivosťou. [P. Karvaš]
nedotklivý príd. veľmi citlivý, urážlivý, popudlivý: n. človek; Nebuď taká nedotklivá. (Šolt.);
nedotklivosť, -ti ž.
nedotklivosť ž. priveľká citlivosť, precitlivenosť: Dostaňe pár poza uši a hňeď ho tá ňedotklivos prejďe! (Ležiachov MAR)