nedokonavý príd.: gram. n-é sloveso kt. vyj. dej ako prebiehajúci, neohraničený, op. dokonavé; n. vid;
nedokonavosť -i ž.
nedokonavosť -ti ž. lingv. ▶ vlastnosť slovies, ich schopnosť vyjadrovať slovesný dej nedokonavého vidu: n. slovies
nedokonavý príd.: gram. n-é slovesá vyjadrujúce jednoduchý, neukončený, prebiehajúci dej (napr. kričať, brať, spievať);
nedokonavosť, -ti ž.
(jedna) nedokonavosť; (bez) nedokonavosti; (k) nedokonavosti; (vidím) nedokonavosť; (hej) nedokonavosť!; (o) nedokonavosti; (s) nedokonavosťou;
(dve) nedokonavosti; (bez) nedokonavostí; (k) nedokonavostiam; (vidím) nedokonavosti; (hej) nedokonavosti!; (o) nedokonavostiach; (s) nedokonavosťami;