nedokončený -ná -né príd. ▶ ktorému chýba niečo do úplnosti, celosti, nedovedený do konca, neúplný, nehotový; syn. neukončený, neskončený: n. rozhovor; nedokončené dielo, štúdium; kúpiť n. dom; zostáva mu ešte veľa nedokončenej práce; Uprostred na rozložitom stojane trčala nedokončená krajinka. [P. Jaroš]; Každý čosi vravel, boli to nedokončené vety, otázky nikomu, pohľady nikam. [V. Klimáček] ▷ ↗ i dokončiť
neskončený ktorý nie je v konečnom štádiu, ktorý nemá koniec • nedokončený • nezakončený • neukončený: neskončený, neukončený príbeh • nehotový: neskončený, nehotový doktor; odovzdať nehotovú robotu • rozrobený • hovor. expr. rozbabraný (na ktorom sa ešte pracuje): odvolali ho od rozrobeného, rozbabraného pokusu
neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelený • nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu • čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu) • nedokončený • kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo • kusý • zlomkovitý • úryvkovitý • útržkovitý • kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa • medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti • eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety • necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov • polovičatý • polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď • náznakový: náznaková kresba • nedokonalý • nedôkladný • nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum • obmedzený • oslabený • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené
p. aj náznakový
nedokončený príd. nie dokončený, nie ukončený, ktorému chýba niečo do úplnosti, celosti: n-á stavba, n-á veta, n-é dielo;
nedokončenosť, -ti ž.