nedobrovoľne prísl. ▶ z donútenia, pod tlakom vonkajších okolností, nie z vlastnej vôle, nedobrovoľným spôsobom; syn. nútene; op. dobrovoľne: n. sa niekde ocitnúť; n. opustiť svoj domov; n. sa vzdať vysokej funkcie; deti n. skončili hru; mnohí často n. odchádzajú za prácou do cudziny; Ľudia sa združujú, dobrovoľne či nedobrovoľne, aby vytvárali spoločné diela. [A. Hykisch]; Rada by mame pomohla zohnať prácu. Tá nedobrovoľne zostala doma. [V. Šikulová]
nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)
2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža
3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu
nedobrovoľne p. nasilu 1, 2
nedobrovoľný príd. konaný (vykonaný) nie z vlastnej vôle, proti vôli, nútený: n. kúpeľ (Šolt.);
nedobrovoľne prísl.;
nedobrovoľnosť, -ti ž.