nedočkavý príd. kt. niečo netrpezlivo očakáva: n-é deti, n-í diváci;
nedočkavo prísl.;
nedočkavosť -i ž.: triasť sa od n-i byť veľmi nedočkavý
nedočkavosť -ti ž. ▶ vnútorný nepokoj, vzrušenie vyplývajúce z neochoty pokojne čakať na niekoho, na niečo; syn. netrpezlivosť; op. trpezlivosť: detinská, mladícka n.; chvieť sa, triasť sa od nedočkavosti; Ráno som plná nedočkavosti zbehla do záhrady. [H. Ponická]; Dobreže som na skratke samý výmoľ z nedočkavosti neroztrepal auto. [J. Zambor] ◘ fraz. horieť nedočkavosťou veľmi netrpezlivo čakať na nejakú udalosť
nedočkavý príd. netrpezlivo na niečo čakajúci, netrpezlivý: Hlavne mater bola nedočkavá všetko zvedieť. (Zgur.);
nedočkavosť, -ti ž.
● horieť, blčať n-ou byť veľmi nedočkavý, netrpezlivý
(jedna) nedočkavosť; (bez) nedočkavosti; (k) nedočkavosti; (vidím) nedočkavosť; (hej) nedočkavosť!; (o) nedočkavosti; (s) nedočkavosťou;
(dve) nedočkavosti; (bez) nedočkavostí; (k) nedočkavostiam; (vidím) nedočkavosti; (hej) nedočkavosti!; (o) nedočkavostiach; (s) nedočkavosťami;