dbať dbá dbajú dbaj! dbal dbajúc dbajúci dbanie nedok. 1. (na koho, na čo; o koho, o čo) ▶ venovať niekomu, niečomu (mimoriadnu) starostlivosť; snažiť sa, aby bolo všetko v najlepšom poriadku; dávať si na niečom záležať; syn. starať sa, venovať sa: d. na, o čistotu, poriadok; d. o svoj zovňajšok, o svoje zdravie; d. na, o výchovu svojich detí; Ak človek nedbá sám o seba, kto naň bude dbať? [E. Farkašová]; Dbajme na správne nastavenie funkčných častí automobilu. [NP 1987] □ nedbám nemám nič proti, súhlasím 2. (na čo) ▶ myslieť v prvom rade, brať do úvahy; mať na pamäti; syn. všímať si, zaujímať sa: dbá iba na svoj prospech; d. na zákony; nedbať na dobré rady, napomínania, príkazy rodičov; nedbal na ľudské, zlomyseľné reči; Stará mama ma poúča, že dievča musí dbať na svoju povesť. [J. Mlčochová]; Jožo bežal ostošesť, nedbal na hromy, blesky. [E. Dzvoník] 3. v podmieňovacom spôsobe v zápornej vete (s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ nemať žiadne zábrany; robiť niečo úplne bez rozpakov: nedbal by zjesť i celý koláč; nedbala by, keby sa všetci točili iba okolo nej; Bože, tak sa bijú, niekedy by sa nedbali pozabíjať. [V. Šikula]; Nedbal by som naveky žiť s týmto starcom v jednom dome. [M. Zelinka] ◘ fraz. čo ja dbám! a) nezáleží mi na tom b) súhlasím; dbať o niečo ako o lanský sneh nestarať sa ▷ nedbajúc na predl. s A ▶ vyjadruje nevšímanie si niečoho, nebratie do úvahy; syn. bez ohľadu na, nehľadiac na: nedbajúc na protesty; nedbajúc na finančné otázky; Maťko skočil medzi kriaky pri plote a, nedbajúc na tŕnie, kolenačky podliezol živú prekážku. [M. Chudík]
nedbajúc na ↗ dbať