nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.; n. pohľad;
nedôverčivo prísl.;
nedôverčivosť -i ž.
nedôverčivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s prejavom pochybností, podozrenia, nedôvery, nedôverčivým spôsobom; syn. podozrievavo; op. dôverčivo: n. sa dívať, správať, vypytovať; k novým výrobkom sa stavali nanajvýš n.; n. podišla k mužovi; n. sa rozhliadal po prítomných; po chvíli sa zatvárila ešte nedôverčivejšie; Domorodci pristúpili ku zvieratám a nedôverčivo si ich obzerali. [V. Krupa]; Sadla si a čakala, ale už o poznanie nedôverčivejšie. [D. Dán]
nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverou • zried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovi • neveriacky • neveriaco • kniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriaco • pochybovačne • zried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalo • podozrievavo • upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcich • maloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosť • nár.: neveriacne • neveriacno