nedôstojný príd. kt. je bez dôstojnosti; ponižujúci dôstojnosť niekoho: n-é správanie; pomery n-é človeka;
nedôstojne prísl.;
nedôstojnosť -i ž.
nedôstojný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nedôstojný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorému chýba dôstojnosť, vážnosť, ktorý je neprimeraný vo vzťahu k niekomu, k niečomu; syn. nevhodný, nenáležitý; op. dôstojný: n. výzor, zjav; nedôstojné oblečenie, správanie, vystupovanie; nedôstojné riešenie sporu; Ponevieral sa [farár] po krčmách a iných verejných a nedôstojných miestach. [D. Dvořáková]; Pri jeho prekonávaní [premosťujúceho rebríka] sa uchyľovali k najnedôstojnejšiemu spôsobu: plazeniu po štyroch. [F. Kele a kol.] 2. ▶ nerešpektujúci ľudskú dôstojnosť, vážnosť (pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod.); syn. ponižujúci, potupný; op. dôstojný: n. spôsob pochovávania; nedôstojné zaobchádzanie s väzňami; ocitnúť sa v novom, ešte nedôstojnejšom položení; Ušľachtilý cieľ napokon splní a neznesvätí ho nedôstojnými a neľudskými prostriedkami. [J. Lenčo]
nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníka • nevhodný • nenáležitý • neprimeraný • nehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu
2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkou • hovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavení • potupný • hanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom
neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodný • nenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slová • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhy • neprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žarty • nehodný • nedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človeka • nepriliehavý • nevýstižný • nesprávny • nekorektný • kniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postup • hovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienky • neúnosný • nadmerný • prílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nároky • neprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť
2. p. neúmerný
potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny
nedôstojný príd. nevhodný, neprimeraný pre niekoho, ponižujúci niekoho: n-é správanie, život n. človeka; Pokladá za nedôstojné panej vyzvedať sa od slúžok. (Kuk.);
nedôstojne prísl.