necnostný, nečnostný -ná -né príd.
necnostný, nečnostný -ná -né príd. i náb. ▶ porušujúci al. nedodržiavajúci zásady cnosti, mravnosti, nerestný; op. cnostný, čnostný: necnostné ženy; V dnešných moderných časoch je lákadiel na nečnostný život viac ako dosť. [KN 2003]
necnostný [-ctn-, -čn-] príd ničomný, nehanebný: scelestus: necnostny, nestydaty (KS 1763); -e prísl: vitiose: nectnostně (AP 1769)