Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

nechuť -i ž. pocit záporného postoja, odpor, nevôľa; jeho prejav: cítiť n. do jedenia, vzbudzovať n., s n-ou pracovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nechuť ‑i ž.

nechuť -ti ž. 1. ▶ záporný citový postoj k niekomu, niečomu, nevôľa, odpor: veľká, rastúca, zjavná n.; jesť s očividnou nechuťou; dať najavo, skryť svoju n.; Na tvári sa mu zjavila grimasa vyjadrujúca vrcholný prejav nechuti, odporu a nesúhlasu. [D. Mitana]
2. (i k čomu) ▶ nedostatok chuti, dobrej vôle, nezáujem: n. k práci, k cvičeniu; premôcť n.; Cítil nechuť k akejkoľvek činnosti, nechuť myslieť, ba nechuť žiť. [K. Lászlová]

-uť/97707±47 3.46: substantíva ž. A sg. 13158→13163
+8
−4
ch/11532 prích/787 nech/429 pach/160 lab/137 ort/93 všehoch/16 (2/9)

-uť/97707±47 2.31: substantíva ž. N sg. 4418→4459
+4
−8
ch/3053 lab/422 nech/338 ort/291 prích/166 pach/111 doch/0→41
+4
−8
všehoch/33 (1/4)

antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťnevôľanevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľuodpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorémukniž. animozitaaverzia (silná antipatia): mať averziu k niekomuneľúbosťneochota: prejaviť neľúbosť, neochotu


hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosťzhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosťodpor: premôcť odpornechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu

2. p. podlosť


nechuť 1. odpor k jedlu (op. chuť) • nechutenstvo: trpieť nechuťou, nechutenstvom

2. p. antipatia, odpor 2


odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

3. p. protest

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nechuť, -ti ž. odpor, antipatia, nevôľa: cítiť, pociťovať n., n. k jedlu, robiť niečo s n-ou, vzbudiť v niekom n. k niečomu

nechuť ž. strsl, zsl odpor, nevôľa: Cíťím k tomu takú ňechuť (V. Bielice TOP); Velkú nechudž mám gu té robote (Kameňany REV); Zedél to, ale z velkú nechuťú (Bošáca TRČ); Bola nechud g robote, ale ščúl je to už lepší (Smolenice TRN)

nechuť ž
1. k čomu nedostatok chuti, nechutenstvo: nechút k gidlú (NP 17. st); nausea: nechuť, nechutenstwj (PD 18. st)
2. aká, čoho neduh, choroba
L. n. morská, n. mora, n. žaludka morská nemoc: sem a tam nawa zmitana celau noc praštela, wssem nechut žaludka pusobila (MV 1676); o nechuti morske; pi wodu morskau v wine, tak te nechúte more mine (MBF 1721)
3. nevôľa, antipatia: kdo hňew a nechut chowa w srdcy swem (SK 1697); z welikim rozwazowanjm a nechutu k takoweg gsme deputacy priwolili (LIPTOV 1767); (Mentor) za ruku Telemacha tahal k brehu z nechutú nasledugicyho (PT 1778)

Nechuť Nechuť
nechuť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nechuť
G (bez) nechuti
D (k) nechuti
A (vidím) nechuť
L (o) nechuti
I (s) nechuťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nechuti
G (bez) nechutí
D (k) nechutiam
A (vidím) nechuti
L (o) nechutiach
I (s) nechuťami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu