nechuť -i ž. pocit záporného postoja, odpor, nevôľa; jeho prejav: cítiť n. do jedenia, vzbudzovať n., s n-ou pracovať
nechuť -ti ž.
nechuť -ti ž. 1. ▶ záporný citový postoj k niekomu, niečomu, nevôľa, odpor: veľká, rastúca, zjavná n.; jesť s očividnou nechuťou; dať najavo, skryť svoju n.; Na tvári sa mu zjavila grimasa vyjadrujúca vrcholný prejav nechuti, odporu a nesúhlasu. [D. Mitana] 2. (i k čomu) ▶ nedostatok chuti, dobrej vôle, nezáujem: n. k práci, k cvičeniu; premôcť n.; Cítil nechuť k akejkoľvek činnosti, nechuť myslieť, ba nechuť žiť. [K. Lászlová]
antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu
hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosť • zhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosť • odpor: premôcť odpor • nechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu
2. p. podlosť
nechuť 1. odpor k jedlu (op. chuť) • nechutenstvo: trpieť nechuťou, nechutenstvom
2. p. antipatia, odpor 2
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
nechuť, -ti ž. odpor, antipatia, nevôľa: cítiť, pociťovať n., n. k jedlu, robiť niečo s n-ou, vzbudiť v niekom n. k niečomu
nechuť ž. strsl, zsl odpor, nevôľa: Cíťím k tomu takú ňechuť (V. Bielice TOP); Velkú nechudž mám gu té robote (Kameňany REV); Zedél to, ale z velkú nechuťú (Bošáca TRČ); Bola nechud g robote, ale ščúl je to už lepší (Smolenice TRN)
nechuť ž 1. k čomu nedostatok chuti, nechutenstvo: nechút k gidlú (NP 17. st); nausea: nechuť, nechutenstwj (PD 18. st) 2. aká, čoho neduh, choroba L. n. morská, n. mora, n. žaludka morská nemoc: sem a tam nawa zmitana celau noc praštela, wssem nechut žaludka pusobila (MV 1676); o nechuti morske; pi wodu morskau v wine, tak te nechúte more mine (MBF 1721) 3. nevôľa, antipatia: kdo hňew a nechut chowa w srdcy swem (SK 1697); z welikim rozwazowanjm a nechutu k takoweg gsme deputacy priwolili (LIPTOV 1767); (Mentor) za ruku Telemacha tahal k brehu z nechutú nasledugicyho (PT 1778)