Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

necht -a m. plochý zrohovatený útvar na hornej strane posledného článku prsta: dlhé, nalakované n-y, strihať (si) n-y, zlomený n.

ani ako za n., ani (toľko,) čo by za n. vošlo vôbec nič; (toľko,) ako za n. blata (takmer) nič; zašlo mu za n-y oziaba ho (na ruky); žart. mať → smútok za n-ami; → zubami-nechtami (sa držať, brániť ap.);

nechtový príd.;

nechtík -a m. zdrob.

1. k necht

2. záhradná liečivá rastlina so žltými al. pomarančovými kvetmi, bot. Calendula;

nechtíček -čka m. zdrob. expr.;

nechtisko -a -tísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
necht [ň‑] ‑a m.; nechtový; nechtisko ‑a ‑tísk s., jedn. i m.

necht [ň-] -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

necht -ta pl. N -ty m. ▶ zrohovatená doštička vyrastajúca na chrbtovej strane konca prstov na rukách aj nohách: čisté, krátke nechty; strihať si, pilovať si, lakovať si nechty; zlomiť si n.; dať si urobiť umelé, gélové nechty; Mal jemné ruky s dlhými pestovanými nechtami. [P. Vilikovský]; Namiesto odpovede si obhrýzal necht na malíčku. [K. Lászlová]fraz. ani [ako] za necht al. ani pod necht al. ani čo by sa za necht vošlo veľmi málo, skoro nič; mať smútok za nechtami mať špinu za nechtami ▷ nechtík1 -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: ostrihať dieťaťu nechtíky; Sušili si [dievčatká] nechtíky a páčilo sa im, že ich majú ligotavo smaragdovozelené. [J. Blažková]; nechtíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: obdivuje detské nechtíčky; nechtisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: dlhé, neostrihané nechtiská; ten nechtisko sa ľahko zlomí; Nechtiská mala ani kocúr. [I. Hudec]

-cht/1404±10 34.47: substantíva m. neživ. N+A sg. 693 necht/307 ksicht/282 decht/93 (4/11)

necht plochý zrohovatený útvar na vrchnej strane posledného článku prsta: farbiť si nechtypejor.: paznechtpazúr (dlhý necht na ľudskej ruke)


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

necht, -a m.

1. pružná zrohovatená pokožka, ktorá vo forme doštičky pokrýva prednú časť chrbtovej plochy na koncovom článku prsta: pekné, čisté, pestované n-y, dlhé n-y, poškriabať niečo n-om, zadrieť si za n. (triesku), lakovať si n-y

hovor.: zašlo mi za n-y premrzli mi prsty, konce prstov; mať smútok za n-ami špinu, mať nečisté nechty; zubami, nechtami (napr. snažiť sa, chcieť niečo dosiahnuť, urobiť) za každú cenu, stoj čo stoj, všetkými spôsobmi, tvrdošijne; ani (ako) za n.; ani pod n., ani čo sa za n. vošlo, ani čo by sa za n. spratalo nič; veľmi málo, skoro nič; (toľko) ako za n. blata veľmi málo, skoro nič;

2. zool. rohovitá šupina na konci vtáčieho zobáka;

nechtový príd.: anat. n. článok;

nechtík1, -a i nechtíček, -čka m. zdrob.;

nechtisko, -a str. i m. zvel.

necht i necheť m. (nocht, nochet)
1. csl plochý zrohovatený útvar navrchu posledného článku ľudského prsta: Poď mi ten ňeh_octrihnúť! (Blatnica MAR); Skákau̯ po zuaráčoh i ňechet si až do krvi skľknú (Dol. Lehota DK); Za nehedž mi uva̋znú buadla̋k (Brusník REV); Zadrelo mi za ňecheť (Hliník n. Hron. NB); Ten si furd nochti obhrizuje (V. Maňa VRB); Ostrihaj si nochti! (Prosné PB); Oškrel si ruku a celí nochd mu zešel (Val. Belá PDZ); Takú špinu mav za nochtáma že aš! (Šurany NZ); Na každim paľcu mame nocht (Spiš. Štvrtok LVO); Taki maž veľki nochec (M. Zalužice MCH); Na druhim paľcu aňi nochedz ňemam (Sobrance)
F. bráňi_ca zubami-ňechtámi (Mošovce MAR), tríma_ca zubamí-nechťamí (Rim. Píla RS), škrabali sa zubami-ňechtami von (Podkonice BB), zubámi-nochtámi sa toho drží (Lukáčovce HLO) - úporne, zo všetkých síl; za nechti mi zašlo (Likavka RUŽ), zašlo mi za nochti (Lukáčovce HLO) - oziabali ma ruky; zajdze ci za nochce (Okruhlé GIR) - bude ti zima na ruky; dau̯ mi toho ako za ňeh_blata (Blatnica MAR) - veľmi málo, iba trošku; nedali mi ani za pod nocht špini (Lukáčovce HLO) - nedali mi vôbec nič; ani za necheď blata nedonesla (Mokrá Lúka REV) - vôbec nič nepriniesla, prišla bez vena; ňemaď aňi keľo, šo bi sa za ňecheť spratalo (Rim. Píla RS) - mať veľmi málo al. nemať nič; nedá ani čo bi mu za nochd vešlo (Brezová p. Brad. MYJ) - nepodaruje nič, je lakomý; ňemadz masci aňi teľo jag na nochec (Studenec LVO) - nemať ani štipky; má veľkie ňechťi ako kocúr (Tlmače LVI), také dlhé nochti má jag mačka pazúri (Lapáš NIT) - veľmi dlhé; ňechťi mu smúťia (Rim. Píla RS) - má špinu za nechtami; aňi za nochedz biľdungu ňemaš (Spiš. Podhradie LVO) - si nevychovaný
2. zried. zvierací pazúr: Ke_ci sťa̋hnu kožu s kuni, šetki nechti miseľi na ňej ostať (Dlhá n. Or. DK); nochti (Kmeťovo VRB)
L. čertové nochti (Brodzany TOP) - rohovitý kožný útvar nad stredným kĺbom nohy koňa; nechtík1 m. zdrob. expr. k 1: Otpadnúl mi nechčík (Kameňany REV); Veliké nochcíki ma uš to dzecko (V. Rovné BYT); Ukáž, moje, octrihňem ci nuochcík! (Prosné PB); nechtisko m. zvel. expr. k 1: Koliké máž nochťiská, opstrihňem ťi ích! (Bánovce n. Bebr.)


nechtisko p. necht


nochet, nocht p. necht

nechet p. necht


necht [nech(e)t, nehet, nocht] m
1. plochý zrohovatený útvar na vrchnej strane konca prsta: nubecula: kwet nechtuw (NP 17. st) biele škvrnky na nechtoch; ungvis: nocht (AS 1728); obstrychug blatnawe nechty (GP 1782); nehryzte nehty při společnosti (RPM 1795);
x. pren čo skrabess a hrabess s twymy lakomymy desytmi nechty (CF 18. st) o hrabivosti
L. rana, ktera byla na nehet hluboka (ŽK 1473)
F. od katolické religye ani na nehet neostupowati (FP 1744) ani trochu, ani najmenej; in imo corde: z gruntu srdce, od nechtu až k hlawě (WU 1750) celkom; nech se matka y zubamy y nechtamy toho testamentu držy (PUKANEC 18. st) za každú cenu, stoj čo stoj
2. (u zvierat) pazúr: dwe myske cynowe, patryke, na kterems gest dwa zubj wlczye a dwa nechty rysowye do sryebra (ZVOLEN 1603); hawran s nochtami (WP 1768)
3. choroba dobytka, ochvat: necheť neb ochwacenj pri statku (PL 1787); kdiž krawu nehet napadne (HK 18. st); -ík dem
1. k 1:
L. calendula: nechtik (MT 17. st) bot n. lekársky Calendula officinalis; pri začatku jára, fialka, hyacynth nechtjk (:narcyssa:) (kvitnú) (OP 1685) bot narcis Narcissus
F. od nochtyka až do wrchu wlasúw (PT 1778) od hlavy po päty
2. malá váhová jednotka: tri luothy bes pol druha nechczika (JELŠAVA 1567); -ový príd: wezmi nechtíkowého kwetu (HT 1760) nechtíka lekárskeho; -íček dem k 1: ungviculus: nechtjček (KS 1763)
F. nežli od aposstolské viri y na geden nechtjček odstúpi (ŽS 1764) trochu, nepatrne


nechť p. nech


nocht p. necht

necht necht
necht
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) necht
G (bez) nechta
D (k) nechtu
A (vidím) necht
L (o) nechte
I (s) nechtom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nechty
G (bez) nechtov
D (k) nechtom
A (vidím) nechty
L (o) nechtoch
I (s) nechtmi
I (s) nechtami

Zvukové nahrávky niektorých slov

mihalnice alebo na nechty cils ou à ongles
na nechty a ostatné à ongles et autres
na starostlivosť o nechty aux soins des ongles
nechty, obočie a ostatné kefky ongles et autres brosses
si nechty v sutinách ongles dans les éboulis
som pocítil jeho nechty je sentis ses ongles
určené na čistenie nechtov destinés au nettoyage des ongles

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu