nech [nech, nach, naj, nak], nechaj, nech(a)ť
I. čast
1. uvádza vety želacie, kt. vyj.
a. nepriamy rozkaz, želanie, nabádanie: necht my dadye sestnaste slatich (BUDATÍN 1450); czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); nach on psu rozkazuge (S. ĽUPČA 1603); nach len prídu Turíce (PV 1637-45); nechag oznami swedok, zdaliss niekomu ze swim čarodejstwom neusskodila (D. KUBÍN 1726); nyáj se szám z szvoju zlu radu ulapi (DŽ 1752)
L. uvádza zlorečenie, preklínanie: nech toho czerth wezme, kdo tam puoyde (s. l. 1584); nech ho zeďá krkawce (KS 1763); naj jeho dušu ďablí vezmu (NEMCOVCE 1787 LP)
F. nech sa páči, nech ráči s inf zdvorilostná výzva, núkanie: skrze pak platu nechaj raczj zaplatit (BREZNO 1599); nech sa pači o tem Pisma swateho poraditi (MS 1758); nechat k tomu všemu milostive popatriti rači (ŠARIŠ 1773 LP); nak mi račzia odpustit (PUKANEC 18. st)
b. (pri zápore) dôrazný príkaz, varovanie, výstraha: nech sa neblaznj, lebo ho tak za te ssediny chitime, cuo nebude wediet, gde ge (NECPALY 1749); nech to wjcég nečinj (KS 1763)
2. uvádza ľahostajnosť al. vzdorovitosť: nechatt cžyny, co chcze (HLOHOVEC 1544 SLL); ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737)
II. spoj podr uvádza vedľ. vetu
1. účelovú, aby, žeby: žebi ste gey list widali, nech bj powedala, yak chodily (MARTIN 1582); priwez gjch (kolesá) sem, nech gjch widym (DRAŽKOVCE 1714); panye, budz z námi, nyáj se nyezmotznyi nad nami bezbozni tslovek (DŽ 1752)
2. predmetovú, že, aby, žeby: razte ho napomenut, neh nezyny sprawedlywym lydem zabawky (s. l. 16.-17. st); y to sem chtela dolozyt, nech s toho (pán môj) wynohrady zaopatry (BRATISLAVA 1667); nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka twého (KB 1756)
3. prípustkovú, hoci, čo aj, i keď: nechť pak tysýc neprátelůw proti mne powstane, nebudút se gých baťi (CC 1655); člowek sprawedliwy, nech bude w nemoczach, w prenasledowani, predca wzdicki twar yasnu ma (MS 1758); nech sa len miss pohne, us sa obawagu, že ge to strassidlo (WS 18. st)