Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nechať dok.

1. nezasiahnuť do deja, stavu, dopustiť, aby sa niečo stalo, robilo, nezabrániť v niečom: n. niekoho odísť, n. horieť svetlo; n-j ho, nech sa spamätá; on to tak nen-á zasiahne

2. odísť od niekoho, niečoho (a ponechať tam), zanechať, ponechať, opustiť: n. deti doma samy, n. dom bez dozoru; n-la ho žena

3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť; uschovať (na neskoršie): n. list pre niekoho, n. kabát v šatni; n. si peniaze na horšie časy

4. prestať sa s niečím zaoberať, prerušiť, zanechať: n. štúdiá, fajčenie; n-š to! prestaň! nerob to! nedotýkaj sa! ap.

5. zabudnúť: v robote zistil, že (si) n-l doma kľúče

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane (ako znak), zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n-l veľký majetok

7. ponechať (význ. 1): n. si peniaze (iba pre seba); n-j mi to, to je moje! dieťa si n-la matka

8. prenechať (význ. 1): synovi n-l dom; n-l mu to za polovičnú cenu predal; n-te mi z tých koláčov

9. dať vybaviť, zveriť: všetku robotu n-li mne, na mňa; n. niečo na náhodu; n-j to na mňa! postarám sa o to

10. nespráv. vo význ. rozkázať, určiť: n. si ušiť šaty, správ. dať si ušiť šaty; n. pozdravovať, správ. dať pozdravovať

● n-li ho pri tom nevyvracali mu to; oči mohol n. na tom, na ňom so záľubou, žiadostivo hľadel; to sa musí n.! výraz uznania; n. niečo tak prestať sa zaoberať s niečím; n-j si to pre seba! nepovedz to ďalej;

nedok. nechávať -a

nechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

nechať sa -chá sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chanie sa dok.

nechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nezmeniť existujúci stav, nezasiahnuť do deja, do situácie; syn. ponechať: n. dvere, obloky otvorené; n. bežať motor; n. zvoniť telefón; n. veci na svojom mieste; n. rozhodnutie v platnosti; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. hostí o hlade, o smäde, hladných, smädných nedať sa hosťom najesť, napiť; rozhodla sa n. si dieťa donosiť ho; nenechaj zapnuté spotrebiče; nechajte ma spať; náročky im nechal na noc rozsvietené; poslednú pieseň nechaj znieť jak zlatý budík pri posteli [J. Buzássy]; Posla už viac nemôžu nechať čakať. [J. Lenčo]; Keď videl na stole zapaľovač, nechal zápalky vo vrecku. [P. Vilikovský]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ odísť od niekoho, niečoho, nezdržať sa v blízkosti niekoho, niečoho, opustiť; syn. zanechať, ponechať: n. deti bez dozoru; nenechajte ho samého; nechala ho priateľka, žena rozišla sa s ním; kde si nechal brata?; Bála som sa nechať Fedora bez mojej prítomnosti čo len chvíľu. [E. Farkašová]; Mamu necháme doma, lebo ona ešte musí chodiť do úradu. [K. Bendová]; Nechal kone na veľkej lúke, ktorá sa zvažovala k brehu. [E. Dzvoník]
3. (čo (kde)) ▶ nevziať niečo so sebou, k sebe, odložiť (na neskoršie); syn. uložiť, uschovať: n. batožinu v úschovni; n. topánky predo dvermi; n. auto na parkovisku; náradie si nechali za plotom; ľahko sme našli kľúč nechaný pod rohožkou; Všetky kovové predmety, s výnimkou minidisku, som jej prikázal nechať v chodbe. [M. Hvorecký]
4. (čo) ▶ prestať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdať sa, zanechať: v druhom ročníku musela n. štúdium; nechal robotu, športovanie; Juro neraz pomýšľal, že konzervatórium nechá, a bol si istý, že matka bude s tým súhlasiť. [R. Sloboda]; Nechaj ovce ovcami a hybaj kade ľahšie. [J. Balco]; Klampiarstvo však nechal, za plech málo platia. [V. Šikula]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ spôsobiť, že po prítomnosti, činnosti, po odchode niečo zostane; syn. zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n. list na rozlúčku; kocúr nechal po byte chlpy; nechala sestre odkaz s poďakovaním za pohostinnosť; Jachajúce auto rýchlo ufrnglo, nechajúc za sebou len prach a bedákanie. [Š. Žáry]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odložiť niečo niekde, nevziať so sebou; syn. zabudnúť: n. doklady v aute, doma na stole; niekde som si nechala okuliare; kde si nechal dáždnik?; Zaplatím veľmi rád, - povedal Paniberko, - ale nechal som si doma peniaze. [S. Rakús]
7. (čo komu) ▶ dobrovoľne sa vzdať niečoho v prospech niekoho; syn. ponechať, prenechať: drobné si nechajte; nechaj mu to, to je jeho!; predchádzajúci nájomníci nám nechali všetok svoj nábytok; Ale vieš čo, keď je to už také bezcenné, tak mi to nechaj. [J. Lenčo]; Nechal som im tam sekery, všelijaké železné nástroje a iné užitočné predmety v nádeji, že domorodci sa vrátia, vezmú si dary a prestanú sa nás báť. [V. Krupa]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužiť všetko, odložiť nabok, na neskorší čas, pre niekoho, na iný účel a pod.: n. na ozdobu pár vetvičiek; nechaj mi kúsok koláča; teplý nátelník si nechaj na chatu, na lyžovačku; Liesku tiež nechaj, vravia, že do liesky hrom neudrie. [J. Zambor]
9. (čo (na kedy)) ▶ posunúť vykonanie niečoho na neskorší čas; neurobiť všetko naraz; syn. odložiť: toto rozhodnutie necháme na neskôr; nová vláda nechala razantnejšie opatrenia na budúci rok; odovzdanie správy si nechal na poslednú chvíľu
10. (čo na koho) ▶ dať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoľahnúť sa s niečím na niekoho, zveriť; syn. ponechať, prenechať: n. rozhodnutie na iných; nechaj to na mňa! postarám sa o to; Vôbec, neradno asi hneď všetko riešiť - treba čosi nechať aj na potomkov. [V. Mikula]
11. iba v spojení so zvratným zámenom v akuzatíve sa (s neurčitkom) ▶ pripustiť, aby niečo ovládlo vlastné vedomie niekoho, dať sa opanovať niečím, podľahnúť, oddať sa niečomu: n. sa niečím uchvátiť, inšpirovať; nechal sa učičíkať báchorkami; nenechaj sa zotročiť povinnosťami; Otec sa zrejme nechal uniesť fantáziou. [J. Blažková]
12. (s neurčitkom) ▶ zariadiť vykonanie istej činnosti na niekom, obyč. na sebe; súhlasiť s uskutočnením určitého úkonu na niekom, obyč. na sebe, vhodnejšie dať: nechala zaočkovať psa proti besnote; nechal sa ostrihať; nechala sa od nej pohladiť
13. (s neurčitkom) správ. ▶ dať prikázať al. určiť, aby sa niečo stalo; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si vyčistiť oblek správ. dať si vyčistiť oblek; n. pozdravovať známych správ. dať pozdravovať známych; n. sledovať podozrivého správ. dať sledovať podozrivého; n. si poradiť od skúsenejších správ. dať si poradiť od skúsenejších
14. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrtiť; n. niekoho na slobode neuväzniť; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšimnúť si niečo, nezareagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomôcť niekomu
◘ fraz. ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ja to tak nenechám! zasiahnem, budem konať; nechaj to! prestaň, nerob to, nedotýkaj sa toho; nechali ho pri tom nevyvracali mu to; nechať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevšimnúť si niečo, niekoho; nechať niečo, niekoho plávať prestať si všímať niečo, niekoho, nezasahovať do niečoho; nechať niečo, niekoho tak/na pokoji nezasahovať do niečoho, nevšímať si niekoho; nechať niečo na horšie časy odložiť si niečo pre prípad núdze; nechať niečo na náhodu neriešiť niečo, spoľahnúť sa na náhodu; nechať niekde/pri niečom zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosti; nechať niekoho v kaši/v štichu/v úzkych nepomôcť niekomu v nepríjemnej situácii, v nešťastí; nechať niekomu voľnú ruku umožniť niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechať si niečo pre seba nepovedať o niečom iným; nechať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechať nikoho na pochybách, [že...] presvedčiť všetkých o niečom; to sa musí nechať! výraz uznania
▷ nedok. ↗ nechávať

nechávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať sa z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu, pripúšťať vykonanie istej činnosti: rada sa necháva obskakovať; správ. rada sa dáva obskakovať; nenechávajte sa takto tyranizovať správ. nedávajte sa takto tyranizovať; necháva sa najímať na sezónne práce správ. dáva sa najímať na sezónne práce ▷ dok. ↗ nechať sa

nechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nemeniť existujúci stav, nezasahovať do deja, do situácie, spôsobovať, že niečo zostane v danom stave; syn. ponechávať: n. bránu otvorenú; n. bežať motor; n. veci na svojom mieste; n. chlapca hladného, bez jedla; nové ustanovenie necháva podmienky nezmenené; všetko necháva na poslednú chvíľu; nenechávajte lampu zbytočne svietiť; A povedal, že im [narcisom a klincom v skleníku] náročky necháva na noc zapnuté rádio. [V. Šikula]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, niečoho, nezostávať v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať; syn. zanechávať, ponechávať: n. deti bez dozoru; nenechávajte ho samého; Ťažko bolo Jurovi nechávať doma rodinu, ale čo mal robiť, keď z toho, čo horko-ťažko vydrel, sa nedalo vyžiť. [A. Habovštiak]; Akoby jej duša kamsi odlietala, v bystrickom byte nechávala len telo bez vôle a bez pohybu. [K. Jarunková]
3. (čo (kde)) ▶ nebrávať niečo so sebou, k sebe, odkladať na isté miesto; syn. ukladať, uschovávať: n. jedlo v chladničke; n. batožinu v úschovni; n. odkazy pre manžela; vreckovku si necháva pod vankúšom; kľúč nechávajte na vrátnici; topánky si nenechávaj predo dverami; Škola nemala šatňu, žiaci si nechávali kabáty na chodbách. [J. Lenčo]
4. (čo (čím)) ▶ prestávať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdávať sa, zanechávať: n. prácu prácou; necháva jedlo jedlom a odchádza; všade rozhlásiš, že štúdium nechávaš tak, že máš už všetkého dosť [J. Lenčo]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ vytvárať, spôsobovať niečo zámerne al. neuvedomelou činnosťou; syn. zanechávať: n. po sebe neporiadok; mača necháva po byte mláčky; čistidlo nenecháva fľaky; rozvodnené rieky nechávajú za sebou spúšť; Na švédskych stoloch za sebou nechávala ohorky s odtlačkami pier. [M. Hvorecký]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odkladať niečo niekde, nebrávať so sebou; syn. zabúdať: neraz si mobilný telefón necháva v práci; nákupný zoznam zostavený večer ráno pravidelne nechávam na stole; deti si často nechávali potrebné veci doma
7. (čo (komu)) ▶ netrvať na vlastníctve niečoho, dobrovoľne sa vzdávať niečoho v prospech niekoho, prenechávať niekomu niečo; syn. dávať, ponechávať: n. veľké prepitné; vždy necháva drobné predavačke; Vravela, že keď zomrie, v testamente napíše, že mi necháva peniaze na klavír. [LT 1998]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužívať všetko, odkladať niečo nabok, pre niekoho, na iný účel a pod., schovávať: n. si fotografie na pamiatku; n. si finančnú rezervu; To bola jej najlepšia slivovica, nechávala ju na svadbu. [L. Ťažký]; Niektorí ľudia si nechávali po svojich deťoch prvé vlásky. [A. Bednár]
9. (čo (na kedy)) ▶ posúvať vykonanie niečoho na neskorší čas; syn. odkladať: vždy si necháva to najlepšie na koniec; konečné rozhodnutie nechávajú na zajtra
10. (čo na koho, na čo) ▶ dávať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoliehať sa s niečím na niekoho, na niečo; syn. zverovať sa, ponechávať: n. rozhodnutie na iných; nenechávaj všetko na mňa!; Nemusela by, ale ona nechávala mladšiu perepúť na opateru starším a vždy, keď mohla, odbehla na hodinku-dve trochu pomôcť. [A. Lauček]
11. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať prikazovať, aby sa niečo stalo, urobilo; starať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si čistiť šaty v čistiarni správ. dávať si čistiť šaty v čistiarni; susedia vás nechávajú pozdravovať správ. susedia vás dávajú pozdravovať
12. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrcovať; n. niekoho na slobode neuväzňovať; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšímať si niečo, nereagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadrovať sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomáhať niekomu
◘ fraz. nechávať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť; nechávať niekomu voľnú ruku umožňovať niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechávať si niečo pre seba nehovoriť o niečom iným, zamlčiavať; nechávať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechávať nikoho na pochybách, [že...] presviedčať všetkých o niečom ◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra
▷ dok. ↗ nechať

nechať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo i s neurč.) nezmeniť daný stav, nezrušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasiahnuť do deja, nezabrániť, dovoliť, pripustiť: Nechajte Mrventu, nech sa rozhodne, či bude držať s nami. (Krno) Len vy nechajte svet, ako je. (Karv.) Pani farárka nechala všetko, ako bolo. (Vans.); n. dvere, obloky otvorené; n. niekoho dlho čakať, n. niekoho slobodne odísť, n. (celú noc) horieť lampu; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa o tom; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. si narásť bradu

● n. niečo (niekoho) na pokoji, n. niečo (niekoho) tak nevšímať si, nezasahovať do niečoho; nechať niečo (niekoho) stranou, bokom nezaoberať sa niečím (niekým), nevšímať si niečoho (niekoho); n. niečo (niekoho) niečím (niekým) prestať sa zaoberať niečím (niekým); n. niekoho v blate, n. niekoho v úzkych nepomôcť v zlej situácii;

2. (koho, čo) vzdialiť sa, odísť od niekoho (od niečoho), nezostať, nezotrvať, nezdržať sa pri niekom (pri niečom), v blízkosti niekoho (niečoho), opustiť: Nechal Bertíka pri peci a zašiel k zábradliu. (Hor.); n. niekoho doma samého; n. dom, deti bez dozoru; nechala ho milá, žena; pren. hovor.: nechal ma vlak zmeškal som; rozum ho nechal, pamäť, trpezlivosť ho nechala stal sa nerozumným, neschopným pamätať, netrpezlivým; V kartách som nechal majetok. (J. Kráľ) prehral som

● hovor.: mať, ísť oči na niekom (na niečom) n. veľmi obdivovať, nevedieť sa vynadívať na niekoho (na niečo); n. niekde (pri niečom) zuby, dušu zomrieť, byť usmrtený; n. niekde (pri niečom) zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosť;

3. (koho, čo) odložiť, uložiť, nevziať so sebou, k sebe: n. deti u susedov (a odísť napr. do kina), n. niekde list, odkaz pre niekoho

● hovor. n. niekomu niečo na očiach uložiť, položiť na viditeľné, prístupné miesto;

4. hovor. (čo, koho) nechať (si) odložiť na iný, neskorší čas; odročiť: Čo môžeš urobiť dnes, na zajtra si nenechaj! (porek.)

5. (čo) prerušiť, prestať niečo konať: Nechali svoju prácu. (Jégé) Karty nechal, lumpovanie, pitie tiež. (Tim.) Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála. (Jégé)

6. (čo) zanechať po sebe, spôsobiť niečo: n. po sebe stopy, n. po sebe neporiadok; Nechala strašná vojna veľa takýchto príhod. (Pláv.) Také kravské chvosty nechajú poriadnu stopu. (Ráz.)

7. (čo, čo komu) neodňať, nevziať; ponechať: Boli radi, že im aspoň holý život nechali. (Jégé) Vyberie drobce, iba srdiečko nechá a vták môže zasa do hrnca. (Ráz.) Ani handier nepredávajú, teraz i handry si nechajú. (Kuk.) Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj! (Ráz.); n. najlepšie jedince na plemeno;

8. (čo komu) dať, odovzdať, prepustiť: Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť, keď nemám to komu nechať? (Kuk.)

9. (čo, koho na koho, na čo) zveriť, spoľahnúť sa s niečím, dať niekomu vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu; Všetko nechal som na ženu. (Taj.)

● hovor.: n. niekomu niečo na vôľu dovoliť slobodne, podľa vlastného uváženia konať; n. niekoho (niečo) naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nepostarať sa o opateru, o dozor ap.; n. niekoho (niečo) napospas niekomu (niečomu) na ľubovôľu;

nedok. nechávať

|| nechať sa

1. (na koho, na čo) zveriť sa, spoľahnúť sa: No už sa len na mňa nechaj! (Taj.)

● hovor. n. sa naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nestarať sa o seba;

2. zostať, zotrvať (v nejakom stave): Pri chuti sa len nechajte. (Sládk.) Nemôže predsa takto sa nechať. (Kuk.);

nedok. k 1 nechávať sa

nechávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho čo i s neurč.) nemeniť daný stav, nerušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasahovať do deja, nebrániť, dovoľovať, pripúšťať: n. niekoho v neistote, v zaostalosti, n. svetlo horieť do noci;

2. (koho, čo) vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, od niečoho, nezostávať pri niekom, pri niečom, v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať: Možno si vo chvíľke uvedomila, čo tu všetko nechávajú. (Hor.); n. mesto za sebou (napr. pri ceste autom); pren. pamäť, trpezlivosť, sila ap. ho necháva slabne mu pamäť, stáva sa netrpezlivým, slabne; Nechávate tam (v hostincoch) svoje peniaze (Jégé) míňate.

3. (koho, čo) odkladať, ukladať, nebrať so sebou, k sebe: Kľúčiky by nemal nechávať hlásnik vo veži. (Tim.)

4. hovor. (čo, koho) nechávať (si) odkladať na iný, neskorší čas; odročovať: n. si niečo na inokedy, na budúci deň;

5. (čo) prerušovať, prestávať niečo konať: n. prácu;

6. (čo) zanechávať po sebe, spôsobovať: V koľajach nechávajú (kolesá) po sebe stopy. (Heč.)

7. (čo, komu) neodnímať, nebrať, ponechávať: n. niekomu život; Máme vajec plný kôš, ale tie si nechávam pre deti. (Heč.)

8. (čo komu) dávať, odovzdávať, prepúšťať: n. niekomu svoj podiel;

9. (čo, koho na čo, na koho) zverovať sa, spoliehať sa s niečím, dávať vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;

dok. nechať

|| nechávať sa (na koho, na čo) zverovať sa, spoliehať sa: n. sa na náhodu, na osud;

dok. nechať sa

nahať, ňahať p. nechať

ňahať sa p. nechať sa

nechať dok. (nahať, ňahať)
1. strsl, zsl nezasiahnuť do deja, pripustiť, dovoliť, umožniť niečo vykonať, nezabrániť v niečom: Keď ňehau̯ glho zase preomlátku kisnu_tak potom bou̯ kislí chľiep (Ležiachov MAR); To ňemohou̯ oďíď domou a nahať_to (drevo) horeť (Tek. Breznica NB); Nahalo sa (cesto) kisnúť (Lišov KRU); Ja si ňeňechám obhltať šetko ovocie (V. Bielice TOP); Mušt sa mosí nehád na droždžinách, abi chicev farbu (Trakovice HLO); Abi mieu̯o víno barvu, to sa moseu̯o zas nechát délej na mu̯áťe (Mokrý Háj SKA); Nechaj ho (mlieko) sennút, bude aj smetánka! (Vaďovce MYJ); ňahať tak (Prievidza)
F. já ťi to ňeňehám! (Hor. Lehota DK) - neodpustím; ňebuďem sa s ňím zapoďievať po súdoch, ňehám ho bežať (Mošovce MAR) - nebudem zasahovať, ponechám udalostiam voľný priebeh; to ja tag ňeňechám (V. Bielice TOP) - budem to riešiť, zasiahnem; nahaď na pokoji (Lešť MK) - dať, dopriať pokoj; nehaj ho na pokoji! (Revúca), nahaj ho! (Hliník n. Hron. NB), nehaj ho, čo ta po nom! (Lukáčovce HLO) - daj mu pokoj, nevšímaj si ho; ňechal vodu bežat a kameňié ležat (Bošáca TRČ) - bol nečinný
2. strsl, zsl (dočasne al. natrvalo) odísť, vzdialiť sa od niekoho al. od niečoho, opustiť niekoho al. niečo, zanechať: Keď íh vihnaľi, museľi šetko tag ňehať (Ležiachov MAR); Mau̯ šesnádz rokou, že on matku ňenahá samú (Kľak NB); Nahala ho žena (Kociha RS); Moja mama mia necháli samú a odešli do Ameriki (Kuchyňa MAL); Že mna tu samú neháž na pustacine?! (Ružindol TRN); ňechal hu (Trenčín)
F. šťesťia ma ňeňechalo (Sučany MAR) - mal som šťastie; nahaď ako houno f tráve (Rim. Píla RS) - (nečakane) opustiť; ten si hodzďe papuče nahá (Lišov KRU) - je záletný; sili mä nahávajú (Kňažia DK) - slabnem; ňenahale zme ho brez očú (Čelovce MK) - bez dozoru, bez kontroly; ňehaď (niekoho) na ľabéťe (Košťany n. Tur. MAR) - bez prostriedkov, na holom; ako sťe doma nahatí? (Pôtor MK) - zdvorilostná otázka, ako sa doma máte, ako (si) žijete; dobre oši nenahala na nom (Rochovce ROŽ) - so záľubou, s obdivom naňho hľadela, veľmi sa jej páčil; ďe si ľen oši nahala, koj si sä zaň vidala! (Hrlica REV) - prečo si nerozmýšľala vopred
3. strsl, zsl nevziať so sebou, k sebe; odložiť, uložiť; uschovať: No ňemala som ho (dieťa) ďe ňehať, ešťe bolo maličkuo (Žaškov DK); Ag orau̯ rataj, tag nahau̯ pluch čez nodz brázďe (Lišov KRU); Hláuki kapusti si ňehav f komore (V. Maňa VRB); Aj koňe čo hnaľi, čo bole ešťe na živoťe, šecke nahaľi tam (V. Lom MK); Tak potom já som išól ven, son si tú čepicu tam nehál nápoki (Ružindol TRN); Rá_si necháli prez noc sušit cigaretle na šporhéce (Záh. Ves MAL)
4. strsl, zsl prestať sa niečím zaoberať, prerušiť, zanechať nejakú činnosť; (dočasne) prestať niečo používať: Miseľi zme na šez mesa̋cou robotu ňähať (Dlhá n. Or. DK); Na ke_to (míľa) dohorelo, potom sa to namálo nahalo (Tek. Breznica NB); Če_zimu trocha bicigeľ nahau̯, choďiu̯ peši tanu g autobusu na Senuo (V. Lom MK); Ale jak došu̯o, poviedzme, Jozefka, škou̯u sme necháli škou̯ú a išli sme do stronkú (Kuchyňa MAL); A ked má hrozni, sa mosí šecko nechát (Myslenice MOD); Mój nehal robotu robotú a doma polihuval (Skala TRČ)
L. nehát kopitá (Zavar TRN) - vzdať sa remesla; na pusto nechát (Mokrý Háj SKA) - prestať obrábať, neobrábať pôdu; nechat kroj (Šenkvice MOD) - prestať nosiť kroj
F. roľe nechaľi na uľahľe (Brvnište PB) - úhorom, neobrobené; necha_ctát kravu (Biely Kostol TRN) - prestať dojiť, nedojiť; to račej nahaj! (Detva ZVO), ňechaj to! (Podmanín PB) - nedotýkaj sa toho, nechytaj to
5. strsl, zsl ponechať niečo (napr. vo vlastníctve, v nejakom stave al. na nejakom mieste): Koľkí bou̯ paľedz_dĺže, toľkí kúsok (pupočnej šnúry) som ňehala a täďe som zava̋zala ďieťäťu (Žaškov DK); A to čuože na tejto lúke toľkuo ňahatuo? (Dol. Lehota DK); Potom sa prasce aľebo predávaľi, aľebo u_zme si doma zase ňehaľi s ňích (Ležiachov MAR); Strňisko sa nahalo do jeseňi, poton sa podorávalo (Lišov KRU); Kerí otchádzau̯ do duochotku, tak tomu zobrali s toho pozemku, tomu nahali len máličko (Kľak NB); Praj ih vizliekli donaha, len spotki im nahali (Val. Belá PDZ); Títo kone mi nehali na mučenie (Beckov NMV); Čírné hrozne sa nehali pár dní na stupkách (Modranka TRN); Ket ste si kúpili, nechte si ju, já ju nescem! (Mokrý Háj SKA)
F. ňehaď móres (Martin), nahaď mórez na taňieri (Pukanec LVI), ňehaď na móres (Semerovo HUR), nehad mores (Červeník HLO) - zo slušnosti nechať trošku jedla na tanieri; také špási si ňehaj! (Košťany n. Tur. MAR) - takto nežartuj; veľkí pán, iba mu pámboh na kelčíg ňidž ňeňähau̯ (Krivá DK) - ironické vyjadrenie o chudobnom, ale namyslenom človeku; tá si v riťi jazig ňeňehala (Vieska n. Žit. ZM) - je papuľnatá; zle nahatí robotou (Dol. Strehová MK) - zavalení prácou
6. nechtiac niečo niekde ponechať, zabudnúť: Aľe vi mňe koság ňigďe ňenahajťe! (Lišov KRU); Ďe viďeu̯, že si voľachto nahau̯ kabát, zobrau̯ mu ho (V. Lom MK); Raz ribu zaboli, aj zaplaťili, aj tam len ňehali (Súlovce TOP); Nechála son si tam vlnág horách (Dobrá Voda PIE)
F. nahaď ako rag nohu (Rim. Píla RS) - zabudnúť
7. zanechať niekomu po sebe nejaké povinnosti, prenechať niečo niekomu: Nahaľi nán veľkú dlhobu, dvaná_ctohou dlhobi ná_nahaľi (M. Lehota NB); Já uš to ňechám na tích starších (Svätoplukovo NIT)
8. zveriť niekomu niečo na vykonanie, dať niekomu niečo urobiť: Ket son sa už u toho žida motal, nechal son si aspon šetko od bírošóv porobit (Skalka n. Váh. TRČ)

nechať sa dok. (ňahať sa)
1. spoľahnúť sa na niekoho: Ój, u_sa na ňu muožem ňahať, sama šetko porejí (Dol. Lehota DK)
2. ostať bez pomoci, bez opory: Taže sa ti ňenahaj bez doktora! (Hont. Moravce KRU)

nachať p. nechať

nechať [ne-, naha-, neha-] dk
1. koho, čo, čoho, v čom, bez čoho (s inf) nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, ponechať: gestli ktery czlowiek necha swe sate zbozy stati na poli (ŽK 1473); mame zato, ze takowich lotrow bez trapenj nenechate (BLATNICA 1581); žadame, aby nas w tom naboženstwy, w kterem gsme se narodili, nechalj (VYHNE 1686); nechag cýzých wécý (MP 1718); nechme ge tak (PP 1734); zorag grunt, ňehag dwa dni, potom seg (PR 18. st)
F. n. pri živote ponechať nažive: dekugy cztnemu prawu, že mne raczilo odpustiti a mne pry ziwothe nehaty (JELŠAVA 1567); n. s pokojom koho neobťažovať, dať pokoj niekomu: s pokogom gich niechali a prepustili (SEDLIČNÁ 1737); n. na, pripokoji, s pokojom v čom, koho, čo práv neuplatňovať právny nárok na niečo al. voči niekomu: aby ste takych lidi zlych wihledawali, kteri sprawedliwym lidem a gich statku na pokogi nechczy nechatj (MOŠOVCE 1511); w pohnutem y w nepohnutem (majetku) s pokojom nechati (SLIAČE 1580); ma nas nechaty pri pokogj w pohnutem statku az naweky (SLIAČE 1610); n. na mieste čo schváliť, potvrdiť niečo: geho robotu pochwalia a na miste nechagi geho misterstwj (BOJNICE 1672 E); porubali, posekali, místa na nem nenechali (PV 18. st) celkom ho doráňali
2. (na) koho nerušiť, neprekážať niekomu, niečomu v činnosti; nezabrániť, dovoliť, pripustiť: nechagtež maličžkych prychazeti ke mňe (BAg 1585); nyenyecha na sebe takowie reči (KRUPINA 1726); mi to nenahame, bitbj gak bolo (D. TISOVNÍK 1774) nevzdáme sa toho
3. koho, čo vzdialiť sa, odísť od niekoho, niečoho, nezostať, nezdržať sa pri niekom, niečom, opustiť, zanechať: konia wyprahly a nechali ho pod wyrchem (ANTOL 1571); my puste dediny musime nechati (JABLOŇOVCE 1650 LP); febris ab illo discessit: nechala ho zymnica (KS 1763) prestala; wise zastaweneg hory sme na misto kopca nahaly yamu (B. ĎARMOTY 1785) prešli sme popri nej; ah, smutna novina, že te nechať musím (PV 18. st)
F. n. s osudom, na pusto, preč opustiť: gestli gemv vgde na gistotie, musy to zbozi s osudem nechat (ŽK 1473); Turek kocže necha precz a na konich pechotu vyprawj (ZVOLEN 1575); mnozi tuto jar na pusto nechali sve živnosti (SELEC 1716)
4. koho, čo odložiť, uložiť, zanechať, ponechať niekde po svojom odchode: pakli kto rukoymi nema, tedy ma geho (hosťa) nechati w gednem domie (ŽK 1473); czedulu kralowsku tam sem musil nechaty na Morawe (PÚCHOV 1660); penize sem wam nehal u pana Alberta (s. l. 18. st)
F. či by si ma v hanbe nechal (PV 18. st)
5. čo prestať niečo konať, upustiť od niečoho, prestať s niečím, prerušiť nej. činnosť: hrychy malé hled nechaťi (CC 1655); nechag zlosti a w dobrem stog (GŠ 1758); w polowici nechati kupowáni (KS 1763)
F. n. rozum na strane nerozmýšľať: kdo se chce pochybnostj wjstrihatj, ten musy swug rozum na strane nechatj (CS 18. st)
6. zanechať po sebe: bratry z toho sweta zissly, nenechagicz zadnych potomkow (MOŠOVCE 1578); znameny po sobe nechaly (PREDMIER 1660); žadneg reštanczie po sebe nech nenechagu (TRENČÍN 1713)
7. čo komu dať, prenechať, prepustiť; práv zanechať ako dedičstvo, poručiť: czo gimam, nikomu ginemv nenecham nez tobě (TOPOĽČANY 1554); wlkowj prasata, swini twa kudlata dost by nerada nechat (BV 1652); legare testamento: w testamenťe necháti (KS 1763)
8. čo komu neodňať, nevziať, ponechať: mug bratr my ty penýze zweryl, nechag mj gich (B. ŠTIAVNICA 1672)
9. ponechať (v pôvodnom stave, bezo zmeny ap.): oral sem ten kus role a nechal sem si ho pod prosso (NIŽNÁ 1635)
10. koho na koho, na čo zveriť, spoľahnúť sa s niečím: nenecham was na nagemnika, ktery was bi opustil (KT 1753)
11. s inf dať niečo urobiť: ich (ovce) čistit nechajú (PRIBYLINA 1718 LP); k vdělánj okna znowu složiti necháwagu penjze (PrV 1767); wicegkráte wywetreti (!) nechagme (VOv 1779); nechávať ndk k 1: našich poddanich pri teg slobode nechawame (Z. KOSTOĽANY 1685 E); oheň nic nenecháwa na mjsťe (KS 1763); n. na mieste čo potvrdzovať niečo: poctiwost pak Martinowi Nemczekowy na miste nechawame (ILAVA 1655 E); k 2: sino: necháwám, powolugem, dopússťám (KS 1763); knihy, ssaty hubj aneb skazyti necháwa (PrV 1767); k 3: bratom na wedomost dawam, že gich opusstam, nehawam (Pie 18. st)
L. mnohy lide mnoho rozpráwagu, casem w rečy též y w skutku míru necháwagu (GV 1755) nemajú mieru, nemiernia sa; k 5: cesso: prestáwam, necháwam (KS 1763); k 4: Marina nechawala czasto sklepu otewrzeneho (SKALICA 1676); wlhkosť ta, ktera se skrz mnohe mgeseni wiťahuge, černost w ceste necháwa (PR 18. st); k 7: zahradu, kteru mam za Vahem, to gey take nehawam (ŽILINA 1591); ten dom zo wsseczkim pliaczom nechawa se pri panu Detrich Mattiassowi (LIPTOV 1663); lego: w testamente necháwám, odkazugem (KS 1763); k 8: bratrze Martina nechawagi w hospodavarstwie (!) a u oczyzne (ŽK 1489) ponechávajú hospodáriť; k 9: pan naš všetku robotu na leto nechawa (MOJZESOVO 1770 LP) odkladá na iný čas; pre jiny statek z pola oraciho nechavame polovicu na pastvu (M. BOROVÉ 1775 LP); k 10: ya to na poctywe prawo nechawam (S. ĽUPČA 1603); milowal on welmj owecky w ruce zwerene, a proto na žadneho nagemnika gich nenechawal (KT 1753)
F. na twég wůli necháwam (MP 1718) dovoľujem slobodne konať; n. sa na koho, na čo zverovať sa, spoliehať sa: my se na rosudek milostivej vrchnosti nechawame (STAŠKOV 1671 LP); na slavnu stolicu se nechawame, aby tak, jako bychme obstati mohli, na nas uložili (MACHULINCE 18. st LP)

nech [nech, nach, naj, nak], nechaj, nech(a)ť
I. čast
1. uvádza vety želacie, kt. vyj.
a. nepriamy rozkaz, želanie, nabádanie: necht my dadye sestnaste slatich (BUDATÍN 1450); czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); nach on psu rozkazuge (S. ĽUPČA 1603); nach len prídu Turíce (PV 1637-45); nechag oznami swedok, zdaliss niekomu ze swim čarodejstwom neusskodila (D. KUBÍN 1726); nyáj se szám z szvoju zlu radu ulapi (DŽ 1752)
L. uvádza zlorečenie, preklínanie: nech toho czerth wezme, kdo tam puoyde (s. l. 1584); nech ho zeďá krkawce (KS 1763); naj jeho dušu ďablí vezmu (NEMCOVCE 1787 LP)
F. nech sa páči, nech ráči s inf zdvorilostná výzva, núkanie: skrze pak platu nechaj raczj zaplatit (BREZNO 1599); nech sa pači o tem Pisma swateho poraditi (MS 1758); nechat k tomu všemu milostive popatriti rači (ŠARIŠ 1773 LP); nak mi račzia odpustit (PUKANEC 18. st)
b. (pri zápore) dôrazný príkaz, varovanie, výstraha: nech sa neblaznj, lebo ho tak za te ssediny chitime, cuo nebude wediet, gde ge (NECPALY 1749); nech to wjcég nečinj (KS 1763)
2. uvádza ľahostajnosť al. vzdorovitosť: nechatt cžyny, co chcze (HLOHOVEC 1544 SLL); ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737)
II. spoj podr uvádza vedľ. vetu
1. účelovú, aby, žeby: žebi ste gey list widali, nech bj powedala, yak chodily (MARTIN 1582); priwez gjch (kolesá) sem, nech gjch widym (DRAŽKOVCE 1714); panye, budz z námi, nyáj se nyezmotznyi nad nami bezbozni tslovek (DŽ 1752)
2. predmetovú, že, aby, žeby: razte ho napomenut, neh nezyny sprawedlywym lydem zabawky (s. l. 16.-17. st); y to sem chtela dolozyt, nech s toho (pán môj) wynohrady zaopatry (BRATISLAVA 1667); nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka twého (KB 1756)
3. prípustkovú, hoci, čo aj, i keď: nechť pak tysýc neprátelůw proti mne powstane, nebudút se gých baťi (CC 1655); člowek sprawedliwy, nech bude w nemoczach, w prenasledowani, predca wzdicki twar yasnu ma (MS 1758); nech sa len miss pohne, us sa obawagu, že ge to strassidlo (WS 18. st)