nechať, -á, -ajú dok.
1. (koho, čo i s neurč.) nezmeniť daný stav, nezrušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasiahnuť do deja, nezabrániť, dovoliť, pripustiť: Nechajte Mrventu, nech sa rozhodne, či bude držať s nami. (Krno) Len vy nechajte svet, ako je. (Karv.) Pani farárka nechala všetko, ako bolo. (Vans.); n. dvere, obloky otvorené; n. niekoho dlho čakať, n. niekoho slobodne odísť, n. (celú noc) horieť lampu; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa o tom; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. si narásť bradu
● n. niečo (niekoho) na pokoji, n. niečo (niekoho) tak nevšímať si, nezasahovať do niečoho; nechať niečo (niekoho) stranou, bokom nezaoberať sa niečím (niekým), nevšímať si niečoho (niekoho); n. niečo (niekoho) niečím (niekým) prestať sa zaoberať niečím (niekým); n. niekoho v blate, n. niekoho v úzkych nepomôcť v zlej situácii;
2. (koho, čo) vzdialiť sa, odísť od niekoho (od niečoho), nezostať, nezotrvať, nezdržať sa pri niekom (pri niečom), v blízkosti niekoho (niečoho), opustiť: Nechal Bertíka pri peci a zašiel k zábradliu. (Hor.); n. niekoho doma samého; n. dom, deti bez dozoru; nechala ho milá, žena; pren. hovor.: nechal ma vlak zmeškal som; rozum ho nechal, pamäť, trpezlivosť ho nechala stal sa nerozumným, neschopným pamätať, netrpezlivým; V kartách som nechal majetok. (J. Kráľ) prehral som
● hovor.: mať, ísť oči na niekom (na niečom) n. veľmi obdivovať, nevedieť sa vynadívať na niekoho (na niečo); n. niekde (pri niečom) zuby, dušu zomrieť, byť usmrtený; n. niekde (pri niečom) zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosť;
3. (koho, čo) odložiť, uložiť, nevziať so sebou, k sebe: n. deti u susedov (a odísť napr. do kina), n. niekde list, odkaz pre niekoho
● hovor. n. niekomu niečo na očiach uložiť, položiť na viditeľné, prístupné miesto;
4. hovor. (čo, koho) nechať (si) odložiť na iný, neskorší čas; odročiť: Čo môžeš urobiť dnes, na zajtra si nenechaj! (porek.)
5. (čo) prerušiť, prestať niečo konať: Nechali svoju prácu. (Jégé) Karty nechal, lumpovanie, pitie tiež. (Tim.) Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála. (Jégé)
6. (čo) zanechať po sebe, spôsobiť niečo: n. po sebe stopy, n. po sebe neporiadok; Nechala strašná vojna veľa takýchto príhod. (Pláv.) Také kravské chvosty nechajú poriadnu stopu. (Ráz.)
7. (čo, čo komu) neodňať, nevziať; ponechať: Boli radi, že im aspoň holý život nechali. (Jégé) Vyberie drobce, iba srdiečko nechá a vták môže zasa do hrnca. (Ráz.) Ani handier nepredávajú, teraz i handry si nechajú. (Kuk.) Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj! (Ráz.); n. najlepšie jedince na plemeno;
8. (čo komu) dať, odovzdať, prepustiť: Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť, keď nemám to komu nechať? (Kuk.)
9. (čo, koho na koho, na čo) zveriť, spoľahnúť sa s niečím, dať niekomu vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu; Všetko nechal som na ženu. (Taj.)
● hovor.: n. niekomu niečo na vôľu dovoliť slobodne, podľa vlastného uváženia konať; n. niekoho (niečo) naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nepostarať sa o opateru, o dozor ap.; n. niekoho (niečo) napospas niekomu (niečomu) na ľubovôľu;
nedok. nechávať
|| nechať sa
1. (na koho, na čo) zveriť sa, spoľahnúť sa: No už sa len na mňa nechaj! (Taj.)
● hovor. n. sa naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nestarať sa o seba;
2. zostať, zotrvať (v nejakom stave): Pri chuti sa len nechajte. (Sládk.) Nemôže predsa takto sa nechať. (Kuk.);
nedok. k 1 nechávať sa
nechávať, -a, -ajú nedok.
1. (koho čo i s neurč.) nemeniť daný stav, nerušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasahovať do deja, nebrániť, dovoľovať, pripúšťať: n. niekoho v neistote, v zaostalosti, n. svetlo horieť do noci;
2. (koho, čo) vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, od niečoho, nezostávať pri niekom, pri niečom, v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať: Možno si vo chvíľke uvedomila, čo tu všetko nechávajú. (Hor.); n. mesto za sebou (napr. pri ceste autom); pren. pamäť, trpezlivosť, sila ap. ho necháva slabne mu pamäť, stáva sa netrpezlivým, slabne; Nechávate tam (v hostincoch) svoje peniaze (Jégé) míňate.
3. (koho, čo) odkladať, ukladať, nebrať so sebou, k sebe: Kľúčiky by nemal nechávať hlásnik vo veži. (Tim.)
4. hovor. (čo, koho) nechávať (si) odkladať na iný, neskorší čas; odročovať: n. si niečo na inokedy, na budúci deň;
5. (čo) prerušovať, prestávať niečo konať: n. prácu;
6. (čo) zanechávať po sebe, spôsobovať: V koľajach nechávajú (kolesá) po sebe stopy. (Heč.)
7. (čo, komu) neodnímať, nebrať, ponechávať: n. niekomu život; Máme vajec plný kôš, ale tie si nechávam pre deti. (Heč.)
8. (čo komu) dávať, odovzdávať, prepúšťať: n. niekomu svoj podiel;
9. (čo, koho na čo, na koho) zverovať sa, spoliehať sa s niečím, dávať vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;
dok. nechať
|| nechávať sa (na koho, na čo) zverovať sa, spoliehať sa: n. sa na náhodu, na osud;
dok. nechať sa