Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nechať dok.

1. nezasiahnuť do deja, stavu, dopustiť, aby sa niečo stalo, robilo, nezabrániť v niečom: n. niekoho odísť, n. horieť svetlo; n-j ho, nech sa spamätá; on to tak nen-á zasiahne

2. odísť od niekoho, niečoho (a ponechať tam), zanechať, ponechať, opustiť: n. deti doma samy, n. dom bez dozoru; n-la ho žena

3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť; uschovať (na neskoršie): n. list pre niekoho, n. kabát v šatni; n. si peniaze na horšie časy

4. prestať sa s niečím zaoberať, prerušiť, zanechať: n. štúdiá, fajčenie; n-š to! prestaň! nerob to! nedotýkaj sa! ap.

5. zabudnúť: v robote zistil, že (si) n-l doma kľúče

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane (ako znak), zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n-l veľký majetok

7. ponechať (význ. 1): n. si peniaze (iba pre seba); n-j mi to, to je moje! dieťa si n-la matka

8. prenechať (význ. 1): synovi n-l dom; n-l mu to za polovičnú cenu predal; n-te mi z tých koláčov

9. dať vybaviť, zveriť: všetku robotu n-li mne, na mňa; n. niečo na náhodu; n-j to na mňa! postarám sa o to

10. nespráv. vo význ. rozkázať, určiť: n. si ušiť šaty, správ. dať si ušiť šaty; n. pozdravovať, správ. dať pozdravovať

n-li ho pri tom nevyvracali mu to; oči mohol n. na tom, na ňom so záľubou, žiadostivo hľadel; to sa musí n.! výraz uznania; n. niečo tak prestať sa zaoberať s niečím; n-j si to pre seba! nepovedz to ďalej;

nedok. nechávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nechávať ‑a ‑ajú nedok.

nechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nezmeniť existujúci stav, nezasiahnuť do deja, do situácie; syn. ponechať: n. dvere, obloky otvorené; n. bežať motor; n. zvoniť telefón; n. veci na svojom mieste; n. rozhodnutie v platnosti; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. hostí o hlade, o smäde, hladných, smädných nedať sa hosťom najesť, napiť; rozhodla sa n. si dieťa donosiť ho; nenechaj zapnuté spotrebiče; nechajte ma spať; náročky im nechal na noc rozsvietené; poslednú pieseň nechaj znieť jak zlatý budík pri posteli [J. Buzássy]; Posla už viac nemôžu nechať čakať. [J. Lenčo]; Keď videl na stole zapaľovač, nechal zápalky vo vrecku. [P. Vilikovský]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ odísť od niekoho, niečoho, nezdržať sa v blízkosti niekoho, niečoho, opustiť; syn. zanechať, ponechať: n. deti bez dozoru; nenechajte ho samého; nechala ho priateľka, žena rozišla sa s ním; kde si nechal brata?; Bála som sa nechať Fedora bez mojej prítomnosti čo len chvíľu. [E. Farkašová]; Mamu necháme doma, lebo ona ešte musí chodiť do úradu. [K. Bendová]; Nechal kone na veľkej lúke, ktorá sa zvažovala k brehu. [E. Dzvoník]
3. (čo (kde)) ▶ nevziať niečo so sebou, k sebe, odložiť (na neskoršie); syn. uložiť, uschovať: n. batožinu v úschovni; n. topánky predo dvermi; n. auto na parkovisku; náradie si nechali za plotom; ľahko sme našli kľúč nechaný pod rohožkou; Všetky kovové predmety, s výnimkou minidisku, som jej prikázal nechať v chodbe. [M. Hvorecký]
4. (čo) ▶ prestať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdať sa, zanechať: v druhom ročníku musela n. štúdium; nechal robotu, športovanie; Juro neraz pomýšľal, že konzervatórium nechá, a bol si istý, že matka bude s tým súhlasiť. [R. Sloboda]; Nechaj ovce ovcami a hybaj kade ľahšie. [J. Balco]; Klampiarstvo však nechal, za plech málo platia. [V. Šikula]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ spôsobiť, že po prítomnosti, činnosti, po odchode niečo zostane; syn. zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n. list na rozlúčku; kocúr nechal po byte chlpy; nechala sestre odkaz s poďakovaním za pohostinnosť; Jachajúce auto rýchlo ufrnglo, nechajúc za sebou len prach a bedákanie. [Š. Žáry]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odložiť niečo niekde, nevziať so sebou; syn. zabudnúť: n. doklady v aute, doma na stole; niekde som si nechala okuliare; kde si nechal dáždnik?; Zaplatím veľmi rád, - povedal Paniberko, - ale nechal som si doma peniaze. [S. Rakús]
7. (čo komu) ▶ dobrovoľne sa vzdať niečoho v prospech niekoho; syn. ponechať, prenechať: drobné si nechajte; nechaj mu to, to je jeho!; predchádzajúci nájomníci nám nechali všetok svoj nábytok; Ale vieš čo, keď je to už také bezcenné, tak mi to nechaj. [J. Lenčo]; Nechal som im tam sekery, všelijaké železné nástroje a iné užitočné predmety v nádeji, že domorodci sa vrátia, vezmú si dary a prestanú sa nás báť. [V. Krupa]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužiť všetko, odložiť nabok, na neskorší čas, pre niekoho, na iný účel a pod.: n. na ozdobu pár vetvičiek; nechaj mi kúsok koláča; teplý nátelník si nechaj na chatu, na lyžovačku; Liesku tiež nechaj, vravia, že do liesky hrom neudrie. [J. Zambor]
9. (čo (na kedy)) ▶ posunúť vykonanie niečoho na neskorší čas; neurobiť všetko naraz; syn. odložiť: toto rozhodnutie necháme na neskôr; nová vláda nechala razantnejšie opatrenia na budúci rok; odovzdanie správy si nechal na poslednú chvíľu
10. (čo na koho) ▶ dať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoľahnúť sa s niečím na niekoho, zveriť; syn. ponechať, prenechať: n. rozhodnutie na iných; nechaj to na mňa! postarám sa o to; Vôbec, neradno asi hneď všetko riešiť - treba čosi nechať aj na potomkov. [V. Mikula]
11. iba v spojení so zvratným zámenom v akuzatíve sa (s neurčitkom) ▶ pripustiť, aby niečo ovládlo vlastné vedomie niekoho, dať sa opanovať niečím, podľahnúť, oddať sa niečomu: n. sa niečím uchvátiť, inšpirovať; nechal sa učičíkať báchorkami; nenechaj sa zotročiť povinnosťami; Otec sa zrejme nechal uniesť fantáziou. [J. Blažková]
12. (s neurčitkom) ▶ zariadiť vykonanie istej činnosti na niekom, obyč. na sebe; súhlasiť s uskutočnením určitého úkonu na niekom, obyč. na sebe, vhodnejšie dať: nechala zaočkovať psa proti besnote; nechal sa ostrihať; nechala sa od nej pohladiť
13. (s neurčitkom) správ.dať prikázať al. určiť, aby sa niečo stalo; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si vyčistiť oblek správ. dať si vyčistiť oblek; n. pozdravovať známych správ. dať pozdravovať známych; n. sledovať podozrivého správ. dať sledovať podozrivého; n. si poradiť od skúsenejších správ. dať si poradiť od skúsenejších
14.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrtiť; n. niekoho na slobode neuväzniť; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšimnúť si niečo, nezareagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomôcť niekomu
fraz. ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ja to tak nenechám! zasiahnem, budem konať; nechaj to! prestaň, nerob to, nedotýkaj sa toho; nechali ho pri tom nevyvracali mu to; nechať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevšimnúť si niečo, niekoho; nechať niečo, niekoho plávať prestať si všímať niečo, niekoho, nezasahovať do niečoho; nechať niečo, niekoho tak/na pokoji nezasahovať do niečoho, nevšímať si niekoho; nechať niečo na horšie časy odložiť si niečo pre prípad núdze; nechať niečo na náhodu neriešiť niečo, spoľahnúť sa na náhodu; nechať niekde/pri niečom zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosti; nechať niekoho v kaši/v štichu/v úzkych nepomôcť niekomu v nepríjemnej situácii, v nešťastí; nechať niekomu voľnú ruku umožniť niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechať si niečo pre seba nepovedať o niečom iným; nechať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechať nikoho na pochybách, [že...] presvedčiť všetkých o niečom; to sa musí nechať! výraz uznania
nedok.nechávať


nechávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (s neurčitkom) správ.dávať sa z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu, pripúšťať vykonanie istej činnosti: rada sa necháva obskakovať; správ. rada sa dáva obskakovať; nenechávajte sa takto tyranizovať správ. nedávajte sa takto tyranizovať; necháva sa najímať na sezónne práce správ. dáva sa najímať na sezónne prácedok.nechať sa


nechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nemeniť existujúci stav, nezasahovať do deja, do situácie, spôsobovať, že niečo zostane v danom stave; syn. ponechávať: n. bránu otvorenú; n. bežať motor; n. veci na svojom mieste; n. chlapca hladného, bez jedla; nové ustanovenie necháva podmienky nezmenené; všetko necháva na poslednú chvíľu; nenechávajte lampu zbytočne svietiť; A povedal, že im [narcisom a klincom v skleníku] náročky necháva na noc zapnuté rádio. [V. Šikula]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, niečoho, nezostávať v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať; syn. zanechávať, ponechávať: n. deti bez dozoru; nenechávajte ho samého; Ťažko bolo Jurovi nechávať doma rodinu, ale čo mal robiť, keď z toho, čo horko-ťažko vydrel, sa nedalo vyžiť. [A. Habovštiak]; Akoby jej duša kamsi odlietala, v bystrickom byte nechávala len telo bez vôle a bez pohybu. [K. Jarunková]
3. (čo (kde)) ▶ nebrávať niečo so sebou, k sebe, odkladať na isté miesto; syn. ukladať, uschovávať: n. jedlo v chladničke; n. batožinu v úschovni; n. odkazy pre manžela; vreckovku si necháva pod vankúšom; kľúč nechávajte na vrátnici; topánky si nenechávaj predo dverami; Škola nemala šatňu, žiaci si nechávali kabáty na chodbách. [J. Lenčo]
4. (čo (čím)) ▶ prestávať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdávať sa, zanechávať: n. prácu prácou; necháva jedlo jedlom a odchádza; všade rozhlásiš, že štúdium nechávaš tak, že máš už všetkého dosť [J. Lenčo]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ vytvárať, spôsobovať niečo zámerne al. neuvedomelou činnosťou; syn. zanechávať: n. po sebe neporiadok; mača necháva po byte mláčky; čistidlo nenecháva fľaky; rozvodnené rieky nechávajú za sebou spúšť; Na švédskych stoloch za sebou nechávala ohorky s odtlačkami pier. [M. Hvorecký]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odkladať niečo niekde, nebrávať so sebou; syn. zabúdať: neraz si mobilný telefón necháva v práci; nákupný zoznam zostavený večer ráno pravidelne nechávam na stole; deti si často nechávali potrebné veci doma
7. (čo (komu)) ▶ netrvať na vlastníctve niečoho, dobrovoľne sa vzdávať niečoho v prospech niekoho, prenechávať niekomu niečo; syn. dávať, ponechávať: n. veľké prepitné; vždy necháva drobné predavačke; Vravela, že keď zomrie, v testamente napíše, že mi necháva peniaze na klavír. [LT 1998]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužívať všetko, odkladať niečo nabok, pre niekoho, na iný účel a pod., schovávať: n. si fotografie na pamiatku; n. si finančnú rezervu; To bola jej najlepšia slivovica, nechávala ju na svadbu. [L. Ťažký]; Niektorí ľudia si nechávali po svojich deťoch prvé vlásky. [A. Bednár]
9. (čo (na kedy)) ▶ posúvať vykonanie niečoho na neskorší čas; syn. odkladať: vždy si necháva to najlepšie na koniec; konečné rozhodnutie nechávajú na zajtra
10. (čo na koho, na čo) ▶ dávať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoliehať sa s niečím na niekoho, na niečo; syn. zverovať sa, ponechávať: n. rozhodnutie na iných; nenechávaj všetko na mňa!; Nemusela by, ale ona nechávala mladšiu perepúť na opateru starším a vždy, keď mohla, odbehla na hodinku-dve trochu pomôcť. [A. Lauček]
11. (s neurčitkom) správ.dávať prikazovať, aby sa niečo stalo, urobilo; starať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si čistiť šaty v čistiarni správ. dávať si čistiť šaty v čistiarni; susedia vás nechávajú pozdravovať správ. susedia vás dávajú pozdravovať
12.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrcovať; n. niekoho na slobode neuväzňovať; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšímať si niečo, nereagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadrovať sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomáhať niekomu
fraz. nechávať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť; nechávať niekomu voľnú ruku umožňovať niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechávať si niečo pre seba nehovoriť o niečom iným, zamlčiavať; nechávať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechávať nikoho na pochybách, [že...] presviedčať všetkých o niečom ◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra
dok.nechať

nechávať sa p. spoliehať sa


spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosťhovor.: znechávať sanechávať sa: rád sa (z)necháva na náhoduzverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Bohaopierať sastavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudkuhovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátovzastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nechať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo i s neurč.) nezmeniť daný stav, nezrušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasiahnuť do deja, nezabrániť, dovoliť, pripustiť: Nechajte Mrventu, nech sa rozhodne, či bude držať s nami. (Krno) Len vy nechajte svet, ako je. (Karv.) Pani farárka nechala všetko, ako bolo. (Vans.); n. dvere, obloky otvorené; n. niekoho dlho čakať, n. niekoho slobodne odísť, n. (celú noc) horieť lampu; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa o tom; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. si narásť bradu

n. niečo (niekoho) na pokoji, n. niečo (niekoho) tak nevšímať si, nezasahovať do niečoho; nechať niečo (niekoho) stranou, bokom nezaoberať sa niečím (niekým), nevšímať si niečoho (niekoho); n. niečo (niekoho) niečím (niekým) prestať sa zaoberať niečím (niekým); n. niekoho v blate, n. niekoho v úzkych nepomôcť v zlej situácii;

2. (koho, čo) vzdialiť sa, odísť od niekoho (od niečoho), nezostať, nezotrvať, nezdržať sa pri niekom (pri niečom), v blízkosti niekoho (niečoho), opustiť: Nechal Bertíka pri peci a zašiel k zábradliu. (Hor.); n. niekoho doma samého; n. dom, deti bez dozoru; nechala ho milá, žena; pren. hovor.: nechal ma vlak zmeškal som; rozum ho nechal, pamäť, trpezlivosť ho nechala stal sa nerozumným, neschopným pamätať, netrpezlivým; V kartách som nechal majetok. (J. Kráľ) prehral som

hovor.: mať, ísť oči na niekom (na niečom) n. veľmi obdivovať, nevedieť sa vynadívať na niekoho (na niečo); n. niekde (pri niečom) zuby, dušu zomrieť, byť usmrtený; n. niekde (pri niečom) zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosť;

3. (koho, čo) odložiť, uložiť, nevziať so sebou, k sebe: n. deti u susedov (a odísť napr. do kina), n. niekde list, odkaz pre niekoho

hovor. n. niekomu niečo na očiach uložiť, položiť na viditeľné, prístupné miesto;

4. hovor. (čo, koho) nechať (si) odložiť na iný, neskorší čas; odročiť: Čo môžeš urobiť dnes, na zajtra si nenechaj! (porek.)

5. (čo) prerušiť, prestať niečo konať: Nechali svoju prácu. (Jégé) Karty nechal, lumpovanie, pitie tiež. (Tim.) Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála. (Jégé)

6. (čo) zanechať po sebe, spôsobiť niečo: n. po sebe stopy, n. po sebe neporiadok; Nechala strašná vojna veľa takýchto príhod. (Pláv.) Také kravské chvosty nechajú poriadnu stopu. (Ráz.)

7. (čo, čo komu) neodňať, nevziať; ponechať: Boli radi, že im aspoň holý život nechali. (Jégé) Vyberie drobce, iba srdiečko nechá a vták môže zasa do hrnca. (Ráz.) Ani handier nepredávajú, teraz i handry si nechajú. (Kuk.) Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj! (Ráz.); n. najlepšie jedince na plemeno;

8. (čo komu) dať, odovzdať, prepustiť: Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť, keď nemám to komu nechať? (Kuk.)

9. (čo, koho na koho, na čo) zveriť, spoľahnúť sa s niečím, dať niekomu vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu; Všetko nechal som na ženu. (Taj.)

hovor.: n. niekomu niečo na vôľu dovoliť slobodne, podľa vlastného uváženia konať; n. niekoho (niečo) naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nepostarať sa o opateru, o dozor ap.; n. niekoho (niečo) napospas niekomu (niečomu) na ľubovôľu;

nedok. nechávať

|| nechať sa

1. (na koho, na čo) zveriť sa, spoľahnúť sa: No už sa len na mňa nechaj! (Taj.)

hovor. n. sa naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nestarať sa o seba;

2. zostať, zotrvať (v nejakom stave): Pri chuti sa len nechajte. (Sládk.) Nemôže predsa takto sa nechať. (Kuk.);

nedok. k 1 nechávať sa


nechávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho čo i s neurč.) nemeniť daný stav, nerušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasahovať do deja, nebrániť, dovoľovať, pripúšťať: n. niekoho v neistote, v zaostalosti, n. svetlo horieť do noci;

2. (koho, čo) vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, od niečoho, nezostávať pri niekom, pri niečom, v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať: Možno si vo chvíľke uvedomila, čo tu všetko nechávajú. (Hor.); n. mesto za sebou (napr. pri ceste autom); pren. pamäť, trpezlivosť, sila ap. ho necháva slabne mu pamäť, stáva sa netrpezlivým, slabne; Nechávate tam (v hostincoch) svoje peniaze (Jégé) míňate.

3. (koho, čo) odkladať, ukladať, nebrať so sebou, k sebe: Kľúčiky by nemal nechávať hlásnik vo veži. (Tim.)

4. hovor. (čo, koho) nechávať (si) odkladať na iný, neskorší čas; odročovať: n. si niečo na inokedy, na budúci deň;

5. (čo) prerušovať, prestávať niečo konať: n. prácu;

6. (čo) zanechávať po sebe, spôsobovať: V koľajach nechávajú (kolesá) po sebe stopy. (Heč.)

7. (čo, komu) neodnímať, nebrať, ponechávať: n. niekomu život; Máme vajec plný kôš, ale tie si nechávam pre deti. (Heč.)

8. (čo komu) dávať, odovzdávať, prepúšťať: n. niekomu svoj podiel;

9. (čo, koho na čo, na koho) zverovať sa, spoliehať sa s niečím, dávať vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;

dok. nechať

|| nechávať sa (na koho, na čo) zverovať sa, spoliehať sa: n. sa na náhodu, na osud;

dok. nechať sa

Morfologický analyzátor

nechávať nedokonavé sloveso
(ja) nechávam VKesa+; (ty) nechávaš VKesb+; (on, ona, ono) necháva VKesc+; (my) nechávame VKepa+; (vy) nechávate VKepb+; (oni, ony) nechávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nechával VLesam+; (ona) nechávala VLesaf+; (ono) nechávalo VLesan+; (oni, ony) nechávali VLepah+;
(ty) nechávaj! VMesb+; (my) nechávajme! VMepa+; (vy) nechávajte! VMepb+;
(nejako) nechávajúc VHe+;
necháwať necháwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nechávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor