nechápavý príd. kt. nevie (plne) chápať niečo; svedčiaci o nepochopení, údive: n. žiak; n. pohľad;
nechápavo prísl.: n. pozerať;
nechápavosť -i ž.
nechápavo 2. st. -vejšie prísl. ▶ bez schopnosti ľahko, rýchlo chápať; vyjadrujúc nepochopenie niečoho, údiv nad niečím, prekvapene, zmätene; op. chápavo, bystro: dívať sa, odpovedať, pýtať sa veľmi n.; n. sa obzerať okolo seba; po vysvetlení sa zatváril ešte nechápavejšie; Chytal ich [chumáče snehu] do dlaní a nechápavo sledoval, ako sa mu roztápajú pred očami. [V. Krupa]; Muži nechápavo krútili hlavami a krčili plecami. [M. Hvorecký]
nechápavý príd. ktorý niečo nechápe, nevie niečomu porozumieť: n. človek, n. žiak, n-é obecenstvo; n. pohľad vyjadrujúci nechápanie, nepochopenie;
nechápavo prísl.;
nechápavosť, -ti ž.