Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

nebo -a L -i s.

1. obloha: belasé, zatiahnuté n.; publ. otvorené n. priestor pre lietadlá štátov Helsinskej dohody

2. náb. sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti; kresť. stav večnej blaženosti v spoločenstve života a lásky s Bohom, s anjelmi a svätými: prísť do n-a;

pren. božská moc: prosiť n. o pomoc

mať sa, byť, žiť ako v n-i blažene; byť (ako) v siedmom n-i blažený; expr. ako blesk z jasného n-a prekvapujúco; to je (ako) n. a zem veľký rozdiel; pod holým, šírym n-om (spať ap.) bez prístrešia; je to medzi n-om a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom; sľubovať hviezdy z n-a; → hviezdy z n-a by mu zniesol; chváliť, vynášať (až) do n-a veľmi vychvaľovať; do n-a volajúca krivda veľká; expr. tvári sa, vyzerá, akoby bol z n-a spadol prekvapene; čo z n-a spadol? je taký naivný? → zniesol by jej modré z n-a; expr. aj keby klince, sekery z n-a padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok; nič nepadá samo z n-a; nikto učený z n-a nespadol každý sa musí učiť; keby nebolo keby, boli by sme (všetci) v n-i;

nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči;

nebíčko -a s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nebo ‑a L ‑i s.; nebový; nebíčko ‑a s.

nebový -vá -vé príd.

nebový -vá -vé príd. trochu kniž. ▶ majúci farbu neba, jasnej oblohy, nebovobelasý, nebovomodrý: nebové kvietky nezábudky; šaty nebovej farby; More mi hneď ponúklo pero čajky namočené v svojom nebovom tuši. [J. Zambor]; Kúpeľňa na prízemí i na poschodí, dolu nebová, hore ružová. [M. Zimková]; Díva sa do jeho nebových očí, takých jasných a žiarivých uprostred zjazvenej tváre. [A. Pavelková]

modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

p. aj modrastý


nebový p. modrý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nebový p. nebo


nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami str.

1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.; na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi; belasý ako n.; týčiť sa k n-u (o niečom vysokom); Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)

hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou; (prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom; (tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce; učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť; vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále; sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci; zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek; to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí; (ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností; vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);

2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)

do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.; hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný; je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre; Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)

3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.); nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé; nebesá! zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;

4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);

nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;

na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);

nebovo prísl.;

nebíčko, -a str. zdrob. expr.

nebový príd. csl belasý ako nebo, bledomodrý: Pribehou̯ chlapčog z ňebovima očima (Králiky BB); Na striekaňia najľepšia je ľen taká ňebová farba (Pukanec LVI); Ňebola tá stuška tmavosvetlá, bola ňebová (Návojovce TOP); Tedi mala na hlave takí ňeboví ručňíg zo strapčekámi (Lapáš NIT); Špric ftedi bol dobrí, ked bol neboví (Pezinok MOD); Kúpila jjej šípovú suknu a nebovú blúznu (V. Rovné BYT); Ma ňebovo oči (Žakarovce GEL); Ňebovi to taki jag ňebo (Dl. Lúka BAR)
L. svetlá ňebová (Vieska n. Žit. ZM) - jasnobelasá

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu