nebojazlivý príd. kt. sa nebojí, smelý, odvážny; svedčiaci o takej vlastnosti: n. človek; n. postoj;
nebojazlivo prísl.;
nebojazlivosť -i ž.
nebojazlivosť -ti ž. kniž. zried. ▶ vlastnosť toho, kto je nebojazlivý, kto koná odvážne, bez strachu z možných negatívnych následkov, smelosť, odvaha; op. bojazlivosť, ustráchanosť: n. vojakov; mať vrodenú n.; Vedel si priamosť, nebojazlivosť vážiť. [M. Urban]
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
nebojazlivosť p. odvaha
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
nebojazlivý príd. ktorý sa nebojí, smelý, odvážny: n. človek; Staval sa do postoja nebojazlivého hrdinu. (Mor.);
nebojazlivosť, -ti ž.
(jedna) nebojazlivosť; (bez) nebojazlivosti; (k) nebojazlivosti; (vidím) nebojazlivosť; (hej) nebojazlivosť!; (o) nebojazlivosti; (s) nebojazlivosťou;
(tri) nebojazlivosti; (bez) nebojazlivostí; (k) nebojazlivostiam; (vidím) nebojazlivosti; (hej) nebojazlivosti!; (o) nebojazlivostiach; (s) nebojazlivosťami;