Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

nebo -a L -i s.

1. obloha: belasé, zatiahnuté n.; publ. otvorené n. priestor pre lietadlá štátov Helsinskej dohody

2. náb. sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti; kresť. stav večnej blaženosti v spoločenstve života a lásky s Bohom, s anjelmi a svätými: prísť do n-a;

pren. božská moc: prosiť n. o pomoc

mať sa, byť, žiť ako v n-i blažene; byť (ako) v siedmom n-i blažený; expr. ako blesk z jasného n-a prekvapujúco; to je (ako) n. a zem veľký rozdiel; pod holým, šírym n-om (spať ap.) bez prístrešia; je to medzi n-om a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom; sľubovať hviezdy z n-a; → hviezdy z n-a by mu zniesol; chváliť, vynášať (až) do n-a veľmi vychvaľovať; do n-a volajúca krivda veľká; expr. tvári sa, vyzerá, akoby bol z n-a spadol prekvapene; čo z n-a spadol? je taký naivný? → zniesol by jej modré z n-a; expr. aj keby klince, sekery z n-a padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok; nič nepadá samo z n-a; nikto učený z n-a nespadol každý sa musí učiť; keby nebolo keby, boli by sme (všetci) v n-i;

nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči;

nebíčko -a s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nebo ‑a L ‑i s.; nebový; nebíčko ‑a s.

nebo neba L nebi s. 1. ▶ zdanlivá klenba nad zemským povrchom; syn. obloha: bezoblačné, hviezdnaté, jasné, modré, sivasté, tmavé n.; šíre, vysoké n.; pozorovať slnko, mesiac na nebi; lietadlá, vtáky brázdia n.; n. sa vyjasnilo, zachmúrilo; vyletieť, vystreliť do neba; pastierik z rozprávky k nebu hľadí, ráta hviezdy [J. Buzássy]Dohoda o otvorenom nebi medzi EÚ a USA platná od 30. marca 2008, liberalizujúca leteckú dopravu medzi dvoma najrozvinutejšími svetovými leteckými trhmi
2. náb. ▶ sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti; podľa kresťanskej predstavy miesto posmrtného života veriacich, ktorí zomreli bez hriechov; op. peklo: veriť v n.; prísť po smrti do neba; anjel vyhnaný z neba; Stvoriteľ neba i zeme Boh; Otec je v nebi - vravia mi a popúšťajú truhlu do jamy. [L. Vadkerti-Gavorníková]
3. náb.krycí názov pre Boha, najvyššiu, božskú moc: prosiť n. o pomoc; rúhať sa nebu; modliť sa k nebu; Veľké nádeje sa dvíhali k nebu a silná viera. [A. Brázda]
4. publ. ▶ najvyššia úroveň istej oblasti ľudskej činnosti, často umeleckej al. športovej, v ktorej boli dosiahnuté úspechy trvalej hodnoty: hviezda filmového, operného, baletného neba; stálice hudobného neba; legendy automobilového, tenisového neba; vo voľbách sa vyšvihol z dna na politické n.
fraz. ako blesk z jasného/čistého neba veľmi prekvapujúco, celkom nečakane, zrazu, znenazdajky; akoby z neba spadol neočakávane sa niekde objavil; byť/mať sa/žiť ako v nebi mať sa veľmi dobre, spokojne, šťastne žiť; byť [ako] v siedmom nebi byť veľmi šťastný, blažený; je/bolo ich ako hviezd na nebi je, bolo ich veľmi veľa; to je [ako] nebo a zem to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci; tvári sa/vyzerá, akoby bol z neba spadol vyzerá veľmi prekvapene al. prekvapenie predstiera; expr. aj keby klince/sekery/fúriky z neba padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok; čo z neba spadol? je taký naivný?; do neba volajúca krivda/lož veľká krivda, očividná lož; chváliť, vynášať niekoho [] do neba veľmi vychvaľovať; je to medzi nebom a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom; pod holým/šírym nebom [spať, zabávať sa a pod.] vonku, bez prístrešia; sľubovať niekomu hviezdy z neba sľubovať všetko možné i nemožné; zniesol by jej modré z neba urobil by pre ňu čokoľvekparem. keby nebolo keby, boli by sme [všetci] v nebi vo svojich úvahách, plánoch netreba rátať s tým, čo by sa mohlo stať, ale so skutočným stavom; niekoho/niečo zoslalo niekomu samo nebo o neočakávanej, veľmi potrebnej pomoci niekoho al. o neobyčajne priaznivej okolnosti; nič nepadá samo z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia; nikto učený z neba nespadol každý sa musí učiť a každý zo začiatku robí aj chyby; psí hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu; za živa v Bystrici a po smrti v nebi mesto povestné svojou krásou
nebíčko -ka s. zdrob. expr.: hľadieť do nebíčka; dedko je už v nebíčku

nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesánebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesiarajkniž. eden (miesto večnej blaženosti)

2. p. obloha


obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdamipoet. báň (klenba oblohy): nebeská báňvýšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zempoet. firmament


raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenunebonebesánebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do nebakniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami str.

1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.; na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi; belasý ako n.; týčiť sa k n-u (o niečom vysokom); Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)

hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou; (prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom; (tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce; učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť; vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále; sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci; zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek; to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí; (ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností; vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);

2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)

do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.; hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný; je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre; Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)

3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.); nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé; nebesá! zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;

4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);

nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;

na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);

nebovo prísl.;

nebíčko, -a str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

nebo podstatné meno, stredný rod

(jedno) nebo; (bez) neba; (k) nebu; (vidím) nebo; (o) nebi; (s) nebom;

nebo nebo Ňebo Ňebo
nebo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) nebo vnikajú steblá tráv a v pozadí je nebo , čo oproti indíciám elitnej
G (bez) neba Lorieux zahrmí ako blesk z jasného neba : — Ako ste sem prikvitli? —
D (k) nebu hranicu lomených oblúkov až k nebu . Zvislá čiara ako pokorenie hmoty
A (vidím) nebo neviem nájsť. Chcel by som vidieť nebo ! Tak rád by som sa díval na
L (o) nebi cítila som sa ako v siedmom nebi . Všetci sa ku mne správali
I (s) nebom kontakte dieťaťa a dospelého. Medzi nebom a priepasťou, uprostred výťahovej

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor