nebe p. nebo
nebesá p. nebo
neb, nebo spoj čes
A. prir vyj.
1. vylučovací vzťah, alebo: po mogieg neb po twe smrti (ŽILINA 1485); kdo se rúha neb pokussy Boha (CC 1655); okolo dewlateg nebo deslateg hodine (KRUPINA 1643); we dnye neb w noczy (ŠÍPKOVÉ 1747)
L. je súčasťou dvojčl. a viacčl. spoj neb(o) - neb(o), nebo - anebo, nebo - aneb - aneb, nebo -nebo - neb - neb, neb - neb - anebo, uvádza rozličné možnosti; buď(to) - neb(o), buď- neb - neb/aneb - neb výrazne vylučovací vzťah: a czozkoli dobude, mnoho nebo malo, bud gistiny neb sskod, toho wsseho pan Zygmundt panv hrabie polowiczy dati ma (BRATISLAVA 1515 SČL); aby dweste zlatych nebo u sebe drzely, anebo niekteremu dobremu czloweku daly (L. SIELNICA 1564); budy na Luczkach aneb w Sstawnyczy neb v Brtomylowycz (MADOČANY 1569 E); gestlyby gdy mienil te kwentyny komu nebo sprodaty nebo zalozyty (P. ĽUPČA 1571); kteri by pak mezi nimi toto vrownany neb zgednany porussyl, neb zasa hore zdwjhal, anebo hanením druhu stranu narekal (SLIAČE 1589); statok budto pohnuty nebo nepohnuty (P. ĽUPČA 1590); Bůch oprawdiwe wnitrne bud pred prigetim neb pri prigimany neb až po prigimani swatosti nepochibne a gistotne puosoby a wikonawa (TC 1631); kdo Bohu práwe slúži budto wňitrňe neb zewňitrňe (CC 1655); nosičowya nebo na plecoch nebo na talygy neb na wozjku neb na tragliach predmet nosya; kterj nebo su radcowe negwernegssj neb predstawenj namesnjcy (KoB 1666); to abi se neb in natura neb pecunia nawratilo (KRUPINA 1683); když totižto nebo čas zensky w gisty čas neprichazi, aneb malo anebo časem (RT 17. st)
2. rektifikačný vzťah, alebo, a či: (pol domu) gemu podle pokrewnosti prinalezy po bratru nebo nebosstikowi Thomassowi Swatkowi (P. ĽUPČA 1561); drewo w owcžarny neb parkan (ČAČOV 1720)
3. stotožňovací vzťah, či, čiže, alebo: onen protiw niemv drzal by to kwaltem neb moczy (ŽK 1473); rosarium neb ruženec (CC 1655)
4. zlučovací vzťah, a aj, ako aj, i: sudy nowe, ktere se nachazegi, male neb welike zanechawagj se k potrebe Racheli (KRUPINA 1691)
5. dôvodový vzťah, veď, totiž, lebo: ne všecko, co malované, pokládaj za svaté, neb často blesk svítí se co zlato (ASL 1577); nebog se Maria, neb si nalezla milost u Pana (TC 1631); nemocneho nedužiwost ku uskosti nuťi, nebo y naglepsse gedlo požiwa bez chuti (GV 1755)
B. podr uvádza príčinnú vetu, pretože, keďže: nechczi ya dati diedicztwa sweho weczisteho za newecziste, nebo otcze meho dom gest kamenny a geho dreweny (ŽK 1454); ty sy dogyssteny zlodey, neb sy Trnowskemu listi pokradol (TURIEC 1583); žádny ho neulapil, nebo gessťe nebyla pryssla hodina geho (KB 1756); je súčasťou dvojčl. spoj preto-nebo, proto(ž) - nebo: protož lepet gest dwema byti spolu nežli gednemu, nebo gestli geden vpadne, druhy geho pozdwihne (BAg 1585); proto nazwane gest méno mesta Bábel, nebo tam sa pomjssal gazyk celég zemi (KB 1757); Prečo to? Preto, nebo on gegich stworitelem ge (MS 1758)
nebo, nebe s i pomn nebá, nebesá
1. nebeská klenba, obloha: Buoh stworzyl nebe y zemi (ŽK 1473); axis: wuz na neby (PG 1656); (Mária) ge gako peknuo nebo, na kterem winachadza se slunce wimalowane (MS 1749); zatmelj se nebesa (KT 1753); astrum: nebe hwezdnaté; caelum tonitru contremuit: hrmi nebe; convexum caelum: oblačné nebe (KS 1763); slunce, měsyc, hwězdy a nebesá se hybagu (WP 1768) vesmír; contemplator coeli: nebes vyskumowatel (LD 18. st); (Anna Boczko) odpowedela, že ge ona sprawedliwa a taka čista gako hwiezda na nebi (DEMÄNOVÁ 18. st)
F. pod timto ssirokym nebem (TC 1631) na celom svete; pečene holuby nepadagj z neba bez práce nie sú koláče; psy hlas do něba negde zloprajné reči sa nesplnia (SiN 1678); mrawy gegych (kalvinistov) tak su od evangelium oddalené gak nebe od zemi (PP 1734) o veľkej vzdialenosti; ani na zemi ani na nebi (MK 18. st) nikde; evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763) veľmi vychváliť; ništ nowé pod nebem (BE 1794); pod čírym, holým n-om bez prístrešia: treba bis pod holym nebem stal (MK 18. st); yssel on k Areunowy a kupyl od neho dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 18. st)
2. náb sídlo Boha a svätých, nebeská ríša, miesto večnej blaženosti, posmrtné sídlo spravodlivých: pan Buoh wstupil na nebesa (ŽK 1473); modlitba, ktera nebe otwira (TC 1631); buď twá wůle, yak w nebi, tak na zemi (CC 1655); joho trun jeszt na nyeboch viszoko (DŽ 1752); mnoho y ginich na pokany se oddaly, do neba sa dostaly (MiK 18. st)
L. králowná nebe (CC 1655) o Panne Márii; ynssi falsse a practiky gegich w hospodarstwy užiwagy, až k nebi zaletugj, t. g. pomstu od Boha žadagy (EK 18. st); tretie n. teol časť nebeskej ríše hierarchicky usporiadanej: skrusseneho srdce modlenj gde prudce az do tretyho nebe (BV 1652); musil tento doktor ze swatim Pawlem w treťim nebi byti (TP 1691)
F. do n-a volajúci hriech veľký, veľmi ťažký, do n-a, k n-u volajúca krivda veľká: hrýchowe do nebe wolagýci (CC 1655); skrzeva našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); takowu k neby wolagjcj krywdu (L. MIKULÁŠ 1767); krivda do nebe volaica, že bez slavnej stolici vedomja uloženy bol kontrakt (BELUŠA 1783 CM); pozdvihnúť oči k n-u prosiť, vzývať Boha: pozdwihl gsem oči me k neby, aby mne odtad pomoc prissla; kdibi sme prawi rozwažuwaly boské milosrdenstwy a dobrotu, ani bi sme očzi nasse k nebi pozdwihnut nesmeli (ŽA 1732)
3. náb stelesnenie božskej autority, Boh; bohovia: nebe, ty Bůh wečny (CC 1655); z opakugicim wzdichanim nebe unugess (MS 1758) prosíš Boha; o jedno jsem vždi nebe prosila (BR 1785)