Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nebožtík -a mn. -ci m. hovor. nebohý, nebožký: spomínali na n-a; n. brat

nebožtík -ka pl. N -íci G -kov m.

nebožtík -ka pl. N -íci G -kov m. hovor., trochu zjemn. ▶ zomretý, mŕtvy človek, nebohý, nebožký: uložiť nebožtíka do truhly; báť sa nebožtíkov; Na cintoríne aspoň nie sú naši nebožtíci sami: sú obklopení známymi, príbuznými, deťmi aj starcami. [R. Sloboda]; S mojím nebožtíkom sme sa hádavali pre kadejakú maličkosť. [M. Zelinka] ▷ nebožtíčka -ky -čok ž.: nebožtíčku pochovali do rodinnej hrobky; spravuje pozostalosť nebožtíčky

nebožtík, -a, mn. č. -ci m. hovor. zomretý mŕtvy človek: Každého nebožtíka išli odprevadiť na večný odpočinok. (Zgur.);

nebožtíček, -čka, mn., č. -ovia m. zdrob. expr.

nebožtík m. zomretý muž, nebohý: Ten už nežije, už je neboščík (Červeník HLO); Potom ho išeu̯ hledat nebošťík Ján (Záh. Ves MAL); No aľe tu kresni, Štefko ňebośčik, śe žeňil (Torysa SAB); Naž ňebośčig dzado to furd hutoriľi (Dl. Lúka BAR)
F. o nebošťíkovi ľen dobre (Králiky BB) - na mŕtvych sa má spomínať iba v dobrom; nebožka ž.: A ešťe ňeboška mama mi vravia: „Ďieťa moje, ja si iďem troška, sa prevráťiť`` (Ležiachov MAR); Eśči Haňa ňeboška, ta ja ľem śe povaľovala a ona hvari: „A co to robiš?`` (Buglovce LVO)

nebožtík [-žt-, -šč-] m zomretý, mŕtvy človek: manzelka neboztika Stanczle (ŽK 1482); panstwy po nebosstiku panv Petrowy (PEZINOK 1519 SČL); nebossčik pan brat mug (BÁNOVCE n. B. 1636); -íčka ž zomretá, mŕtva žena: nebosscziczka Zophia (ŽK 1464); od nebossczyczky Marketi Bakalarki (TRNAVA 1571); ucžinil sem wyše piety sto zlatych škody nebošticze macose mogeg (V. KOSTOĽANY 1705); -íček dem expr: kupila pol dwora od nebossticzka Balaze (SLIAČE 1597); nebossticzka Janczara zena (SLIAČE 1600); po mem nebosticskowy (s. l. 1711)