nebo -a L -i s.
1. obloha: belasé, zatiahnuté n.; publ. otvorené n. priestor pre lietadlá štátov Helsinskej dohody
2. náb. sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti; kresť. stav večnej blaženosti v spoločenstve života a lásky s Bohom, s anjelmi a svätými: prísť do n-a;
pren. božská moc: prosiť n. o pomoc
● mať sa, byť, žiť ako v n-i blažene; byť (ako) v siedmom n-i blažený; expr. ako blesk z jasného n-a prekvapujúco; to je (ako) n. a zem veľký rozdiel; pod holým, šírym n-om (spať ap.) bez prístrešia; je to medzi n-om a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom; → sľubovať hviezdy z n-a; → hviezdy z n-a by mu zniesol; chváliť, vynášať (až) do n-a veľmi vychvaľovať; do n-a volajúca krivda veľká; expr. tvári sa, vyzerá, akoby bol z n-a spadol prekvapene; čo z n-a spadol? je taký naivný? → zniesol by jej modré z n-a; expr. aj keby klince, sekery z n-a padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok; → nič nepadá samo z n-a; nikto učený z n-a nespadol každý sa musí učiť; keby nebolo keby, boli by sme (všetci) v n-i;
nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči;
nebíčko -a s. zdrob. expr.
nebo neba L nebi s.
nebo neba L nebi s. 1. ▶ zdanlivá klenba nad zemským povrchom; syn. obloha: bezoblačné, hviezdnaté, jasné, modré, sivasté, tmavé n.; šíre, vysoké n.; pozorovať slnko, mesiac na nebi; lietadlá, vtáky brázdia n.; n. sa vyjasnilo, zachmúrilo; vyletieť, vystreliť do neba; pastierik z rozprávky k nebu hľadí, ráta hviezdy [J. Buzássy] □ Dohoda o otvorenom nebi medzi EÚ a USA platná od 30. marca 2008, liberalizujúca leteckú dopravu medzi dvoma najrozvinutejšími svetovými leteckými trhmi 2. náb. ▶ sídlo bohov, miesto posmrtnej blaženosti; podľa kresťanskej predstavy miesto posmrtného života veriacich, ktorí zomreli bez hriechov; op. peklo: veriť v n.; prísť po smrti do neba; anjel vyhnaný z neba; Stvoriteľ neba i zeme Boh; Otec je v nebi - vravia mi a popúšťajú truhlu do jamy. [L. Vadkerti-Gavorníková] 3. náb. ▶ krycí názov pre Boha, najvyššiu, božskú moc: prosiť n. o pomoc; rúhať sa nebu; modliť sa k nebu; Veľké nádeje sa dvíhali k nebu a silná viera. [A. Brázda] 4. publ. ▶ najvyššia úroveň istej oblasti ľudskej činnosti, často umeleckej al. športovej, v ktorej boli dosiahnuté úspechy trvalej hodnoty: hviezda filmového, operného, baletného neba; stálice hudobného neba; legendy automobilového, tenisového neba; vo voľbách sa vyšvihol z dna na politické n. ◘ fraz. ako blesk z jasného/čistého neba veľmi prekvapujúco, celkom nečakane, zrazu, znenazdajky; akoby z neba spadol neočakávane sa niekde objavil; byť/mať sa/žiť ako v nebi mať sa veľmi dobre, spokojne, šťastne žiť; byť [ako] v siedmom nebi byť veľmi šťastný, blažený; je/bolo ich ako hviezd na nebi je, bolo ich veľmi veľa; to je [ako] nebo a zem to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci; tvári sa/vyzerá, akoby bol z neba spadol vyzerá veľmi prekvapene al. prekvapenie predstiera; expr. aj keby klince/sekery/fúriky z neba padali za akýchkoľvek (zlých) podmienok; čo z neba spadol? je taký naivný?; do neba volajúca krivda/lož veľká krivda, očividná lož; chváliť, vynášať niekoho [až] do neba veľmi vychvaľovať; je to medzi nebom a zemou nedá sa to vysvetliť jednoduchým spôsobom; pod holým/šírym nebom [spať, zabávať sa a pod.] vonku, bez prístrešia; sľubovať niekomu hviezdy z neba sľubovať všetko možné i nemožné; zniesol by jej modré z neba urobil by pre ňu čokoľvek ◘ parem. keby nebolo keby, boli by sme [všetci] v nebi vo svojich úvahách, plánoch netreba rátať s tým, čo by sa mohlo stať, ale so skutočným stavom; niekoho/niečo zoslalo niekomu samo nebo o neočakávanej, veľmi potrebnej pomoci niekoho al. o neobyčajne priaznivej okolnosti; nič nepadá samo z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia; nikto učený z neba nespadol každý sa musí učiť a každý zo začiatku robí aj chyby; psí hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu; za živa v Bystrici a po smrti v nebi mesto povestné svojou krásou ▷ nebíčko -ka s. zdrob. expr.: hľadieť do nebíčka; dedko je už v nebíčku
nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesá • nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia • raj • kniž. eden (miesto večnej blaženosti)
2. p. obloha
obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdami • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň • výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem • poet. firmament
raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenu • nebo • nebesá • nebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do neba • kniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov
nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami str.
1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.; na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi; belasý ako n.; týčiť sa k n-u (o niečom vysokom); Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)
● hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou; (prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom; (tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce; učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť; vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále; sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci; zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek; to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí; (ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností; vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);
2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)
● do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.; hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný; je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre; Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)
3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.); nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé; nebesá! zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;
4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);
nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;
na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);
nebovo prísl.;
nebíčko, -a str. zdrob. expr.
nebe p. nebo
nebo i nebe s. 1. csl obloha: Vibehli zme vo, lebo sa takuo spusťilo dou̯ z ňeba ako reťas (Čelovce MK); U_sa hviezďi na ňebi (Čierny Balog BRE); Ňebo sa zamračilo (Králiky BB); Ked je večer červené nebo, starí ludé hovorá, že zajtrá bude vietr (Dúbravka BRA); Sedzí pri saméj téj bráňe a otát sa dzívá do nebia (Jablonové MAL); Jasne ňebo, budze chviľa (Dl. Lúka BAR); Dva-tri tižňi aňi chmarka ňebula na ňebe (Brezina TRB) L. čisté ňebe (Bošáca TRČ) - bez oblakov; baránkovia nebo (Šivetice REV), zmlaďenvo ňebo (Mur. Dl. Lúka REV) - s drobnými bielymi obláčikmi; zapálenia nebo (Šivetice REV) - nebo červenkastej farby (obyč. pri západe slnka); mračné ňebo (Kšinná BÁN), zatáhnuté nebo (V. Rovné BYT) - zamračené (pred dažďom) F. ako ňebo svetlé (Dražovce NIT), jag nebo (Hanušovce n. Top. GIR) - belasej farby; pod holím nebom (Kameňany REV), pod holíň ňebom (Lapáš NIT) - na otvorenom priestranstve; bez prístrešia, nechránený strechou; z neba pešenia holubi ti padad nebudú (Rochovce ROŽ) - bez vlastného pričinenia sa nebudeš mať dobre; čo si z neba padóv? (Lukáčovce HLO) - o prekvapenom človeku; ža̋dni struom do ňeba ňerasťie (Krivá DK) - všetko má svoje medze; z ňeba spadnú, odíchnú si (Rim. Píla RS) - netreba sa ponáhľať (s prácou) 2. csl miesto večnej blaženosti po smrti, nebesá, raj: Keď buďež dobrí, príďež do ňeba (Bobrovec LM); Ti už ľen veru príďež do ňebä, ke_ca toľko modľíš! (Prievidza); Tí, čo umreli stave posvacujúcej milosťi, prídu po smrťi do ňeba (Návojovce TOP); Búh je na nebi (Brodské SKA); Ľudze už zabuľi, že Pamboh na ňebe (M. Zalužice MCH) F. dákomu je ňebo na zemi (Kociha RS) - blahobytne si žije; mislí si, že se jé samia nebá budú otváreť (Revúca) - mylne očakáva šťastie a blahobyt; maže tomu povedadž aj tod anjal z nebä (Brusník REV) - nikoho nepočúvne; až do neba ho vichválev (Lukáčovce HLO) - veľmi ho vychválil; čo sa cisknež jag luteráni do neba? (Zvončín TRN) - čo sa tak veľmi tlačíš; sedmém ňebi hviézdi čítá (Bošáca TRČ) - je opitý; prinden do neba, de sa kone bijú (Rumanová HLO), prinde do neba, dze slépki serú (Zvončín TRN) - do pekla; mne tag jag u ňebe proci daunoho života (Závadka SOB) - mám sa (oveľa) lepšie; to jag ňebo a žem (Brezina TRB) - je to veľký rozdiel; širokí svet, visokuo ňebo, ňäch sa sved množí (Krivá DK) - nech je ako má byť 3. nadprirodzená sila: Tušín ťa samé ňebo poslalo, abiz mi pomohla (Lapáš NIT); nebíčko s. zdrob. expr. k 1: Jaké je jasné ňebíčko, aňi len mráčika ňeňi! (Lapáš NIT); modré ňebíčko (Mošovce MAR)
nebesá p. nebo
neb, nebo spoj čes A. prir vyj. 1. vylučovací vzťah, alebo: po mogieg neb po twe smrti (ŽILINA 1485); kdo se rúha neb pokussy Boha (CC 1655); okolo dewlateg nebo deslateg hodine (KRUPINA 1643); we dnye neb w noczy (ŠÍPKOVÉ 1747) L. je súčasťou dvojčl. a viacčl. spoj neb(o) - neb(o), nebo - anebo, nebo - aneb - aneb, nebo -nebo - neb - neb, neb - neb - anebo, uvádza rozličné možnosti; buď(to) - neb(o), buď- neb - neb/aneb - neb výrazne vylučovací vzťah: a czozkoli dobude, mnoho nebo malo, bud gistiny neb sskod, toho wsseho pan Zygmundt panv hrabie polowiczy dati ma (BRATISLAVA 1515 SČL); aby dweste zlatych nebo u sebe drzely, anebo niekteremu dobremu czloweku daly (L. SIELNICA 1564); budy na Luczkach aneb w Sstawnyczy neb v Brtomylowycz (MADOČANY 1569 E); gestlyby gdy mienil te kwentyny komu nebo sprodaty nebo zalozyty (P. ĽUPČA 1571); kteri by pak mezi nimi toto vrownany neb zgednany porussyl, neb zasa hore zdwjhal, anebo hanením druhu stranu narekal (SLIAČE 1589); statok budto pohnuty nebo nepohnuty (P. ĽUPČA 1590); Bůch oprawdiwe wnitrne bud pred prigetim neb pri prigimany neb až po prigimani swatosti nepochibne a gistotne puosoby a wikonawa (TC 1631); kdo Bohu práwe slúži budto wňitrňe neb zewňitrňe (CC 1655); nosičowya nebo na plecoch nebo na talygy neb na wozjku neb na tragliach predmet nosya; kterj nebo su radcowe negwernegssj neb predstawenj namesnjcy (KoB 1666); to abi se neb in natura neb pecunia nawratilo (KRUPINA 1683); když totižto nebo čas zensky w gisty čas neprichazi, aneb malo anebo časem (RT 17. st) 2. rektifikačný vzťah, alebo, a či: (pol domu) gemu podle pokrewnosti prinalezy po bratru nebo nebosstikowi Thomassowi Swatkowi (P. ĽUPČA 1561); drewo w owcžarny neb parkan (ČAČOV 1720) 3. stotožňovací vzťah, či, čiže, alebo: onen protiw niemv drzal by to kwaltem neb moczy (ŽK 1473); rosarium neb ruženec (CC 1655) 4. zlučovací vzťah, a aj, ako aj, i: sudy nowe, ktere se nachazegi, male neb welike zanechawagj se k potrebe Racheli (KRUPINA 1691) 5. dôvodový vzťah, veď, totiž, lebo: ne všecko, co malované, pokládaj za svaté, neb často blesk svítí se co zlato (ASL 1577); nebog se Maria, neb si nalezla milost u Pana (TC 1631); nemocneho nedužiwost ku uskosti nuťi, nebo y naglepsse gedlo požiwa bez chuti (GV 1755) B. podr uvádza príčinnú vetu, pretože, keďže: nechczi ya dati diedicztwa sweho weczisteho za newecziste, nebo otcze meho dom gest kamenny a geho dreweny (ŽK 1454); ty sy dogyssteny zlodey, neb sy Trnowskemu listi pokradol (TURIEC 1583); žádny ho neulapil, nebo gessťe nebyla pryssla hodina geho (KB 1756); je súčasťou dvojčl. spoj preto-nebo, proto(ž) - nebo: protož lepet gest dwema byti spolu nežli gednemu, nebo gestli geden vpadne, druhy geho pozdwihne (BAg 1585); proto nazwane gest méno mesta Bábel, nebo tam sa pomjssal gazyk celég zemi (KB 1757); Prečo to? Preto, nebo on gegich stworitelem ge (MS 1758)
nebo, nebe s i pomn nebá, nebesá 1. nebeská klenba, obloha: Buoh stworzyl nebe y zemi (ŽK 1473); axis: wuz na neby (PG 1656); (Mária) ge gako peknuo nebo, na kterem winachadza se slunce wimalowane (MS 1749); zatmelj se nebesa (KT 1753); astrum: nebe hwezdnaté; caelum tonitru contremuit: hrmi nebe; convexum caelum: oblačné nebe (KS 1763); slunce, měsyc, hwězdy a nebesá se hybagu (WP 1768) vesmír; contemplator coeli: nebes vyskumowatel (LD 18. st); (Anna Boczko) odpowedela, že ge ona sprawedliwa a taka čista gako hwiezda na nebi (DEMÄNOVÁ 18. st) F. pod timto ssirokym nebem (TC 1631) na celom svete; pečene holuby nepadagj z neba bez práce nie sú koláče; psy hlas do něba negde zloprajné reči sa nesplnia (SiN 1678); mrawy gegych (kalvinistov) tak su od evangelium oddalené gak nebe od zemi (PP 1734) o veľkej vzdialenosti; ani na zemi ani na nebi (MK 18. st) nikde; evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763) veľmi vychváliť; ništ nowé pod nebem (BE 1794); pod čírym, holým n-om bez prístrešia: treba bis pod holym nebem stal (MK 18. st); yssel on k Areunowy a kupyl od neho dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 18. st) 2. náb sídlo Boha a svätých, nebeská ríša, miesto večnej blaženosti, posmrtné sídlo spravodlivých: pan Buoh wstupil na nebesa (ŽK 1473); modlitba, ktera nebe otwira (TC 1631); buď twá wůle, yak w nebi, tak na zemi (CC 1655); joho trun jeszt na nyeboch viszoko (DŽ 1752); mnoho y ginich na pokany se oddaly, do neba sa dostaly (MiK 18. st) L. králowná nebe (CC 1655) o Panne Márii; ynssi falsse a practiky gegich w hospodarstwy užiwagy, až k nebi zaletugj, t. g. pomstu od Boha žadagy (EK 18. st); tretie n. teol časť nebeskej ríše hierarchicky usporiadanej: skrusseneho srdce modlenj gde prudce az do tretyho nebe (BV 1652); musil tento doktor ze swatim Pawlem w treťim nebi byti (TP 1691) F. do n-a volajúci hriech veľký, veľmi ťažký, do n-a, k n-u volajúca krivda veľká: hrýchowe do nebe wolagýci (CC 1655); skrzeva našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); takowu k neby wolagjcj krywdu (L. MIKULÁŠ 1767); krivda do nebe volaica, že bez slavnej stolici vedomja uloženy bol kontrakt (BELUŠA 1783 CM); pozdvihnúť oči k n-u prosiť, vzývať Boha: pozdwihl gsem oči me k neby, aby mne odtad pomoc prissla; kdibi sme prawi rozwažuwaly boské milosrdenstwy a dobrotu, ani bi sme očzi nasse k nebi pozdwihnut nesmeli (ŽA 1732) 3. náb stelesnenie božskej autority, Boh; bohovia: nebe, ty Bůh wečny (CC 1655); z opakugicim wzdichanim nebe unugess (MS 1758) prosíš Boha; o jedno jsem vždi nebe prosila (BR 1785)