Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

nebesá, nebesia

I. -bies D -ám/-iam L -ách/-iach I -ami s. pomn. nebo (význ. 2)

II. cit. vyj. úžas, prekvapenie, hrôzu ap.: n., toľké nešťastie!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nebesá, nebesia ‑bies D ‑ám/‑iam L ‑ách/‑iach I ‑ami s. pomn.

nebesá1 nebies D -sám L -sách I -sami, nebesia1 nebies D -siam L -siach I -sami s. pomn. 1. náb. ▶ v kresťanskom (viac-menej symbolickom) ponímaní nadprirodzené sídlo Boha, miesto večnej blaženosti po smrti; syn. nebo: Vládca nebies Boh; otvoriť brány nebies; čítať o Ježišovom vzkriesení a jeho vstúpení na nebesá; Otče náš, ktorý si na nebesiach začiatok Otčenáša, základnej modlitby kresťanov
2. náb.krycí názov pre Boha, najvyššiu, božskú moc: ďakovať nebesám, nebesiam; vzývať n.; prosiť n. o pomoc; dar z nebiesi fraz.; nech vás súdia n.; Že tam vyhnali našich chlapcov, to im nebesá neodpustia. [R. Jašík]; volanie o pomoc v čase súženia, keď ľuďom už môžu pomôcť iba nebesia [A. Habovštiak]
3. ▶ zdanlivá polguľovitá klenba nad zemským priestorom, nebo, obloha: Na spiatočnej ceste starší čoraz častejšie dvíhali hlavy k nebesám, či nám počasie vydrží. [Ľ. Zelienka]; Nebesá sa trhali od ťarchy mračien, zdalo sa, že už-už zaplavia zem. [P. Dvořák]; Vztýčiť sa uprostred roviny, stáť silne, podoprieť nebesá! [J. Stacho]
4. zastar. ▶ ozdobná strieška nad trónmi, oltármi al. posteľami, baldachýn: posteľ s drevenými nebesami; znovu moderné n. na detských postieľkach látkové zaťahovacie závesy visiace zhora
fraz. dar z nebies neočakávaná priaznivá okolnosť; vynášať/vychvaľovať/chváliť/vychváliť niekoho, niečo do nebies prehnane niekomu vyslovovať uznanie al. priveľmi kladne niečo hodnotiť

nebesá2, nebesia2 cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, najmä údiv, prekvapenie, zhrozenie: n., oni sa vrátili!; Nebesá! Azda spáchal dačo trestné? Kedy a čo? [K. Lászlová]; Nebesá, to je svetové, ukáž, nech sa pozriem. [Sme 1995]

baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami • zastar.: nebesánebesiapodnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím


nebesá, nebesia 1. p. nebo 1, raj 2. p. baldachýn


nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesánebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesiarajkniž. eden (miesto večnej blaženosti)

2. p. obloha


raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenunebonebesánebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do nebakniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nebesá/-ia p. nebo


nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami str.

1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.; na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi; belasý ako n.; týčiť sa k n-u (o niečom vysokom); Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)

hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou; (prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom; (tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce; učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť; vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále; sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci; zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek; to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí; (ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností; vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);

2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)

do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.; hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný; je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre; Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)

3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.); nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé; nebesá! zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;

4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);

nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;

na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);

nebovo prísl.;

nebíčko, -a str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

nebesá podstatné meno, stredný rod

(štyri) nebesá; (bez) nebies; (k) nebesám; (vidím) nebesá; (o) nebesách; (s) nebesami;

nebesá
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nebesá jazera je vraj taká pokojná, že „ nebesá zostúpili na hladinu“. Je to
G (bez) nebies počudovanie chváli div nie do nebies . Veľa prezrádza už titulok –
D (k) nebesám hlas. Vzápätí obrátila oči k nebesám . Hmla sa už trhala a cez jej
A (vidím) nebesá sa. Ešte predtým vrhol pohľad na nebesá , ale tie zahaľoval iba ohromný
L (o) nebesách stretne s najvyšším bankárom na nebesách . Rolfe chce prehovoriť. Augustus
I (s) nebesami ozýva, potom príde rozhovor s nebesami a extáza ducha. Tak ako to začalo,

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor