Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nežný príd.

1. výzorom jemný, útly: n-á tvár, ruka

2. plný citu, jemný, láskavý: n-é pohladenie, slovo

● expr. n-é pohlavie (o ženách);

nežne prísl.;

nežnosť -i ž.

1. k nežný, neha

2. prejav nežného citu;

nežnôstka -y -tok ž. zdrob. expr.: prejavovať si n-y

nežnosť -ti -tí ž.

nežnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť niekoho al. niečoho nežného, láskavého, jemného, neha: n. matky, ženy; n. kvetu, farieb; n. duše; n. slov; úsmev dodal jej tvári n.; zvýrazniť dievčenskú, ženskú n.; Sú to ilustrácie [knihy], z ktorých vyžaruje plachá nežnosť, humor, vtip, irónia. [Vč 1973]
2. ▶ subjektívne prežívaný kladný, nežný cit k niekomu, k niečomu; prejav takéhoto citu; syn. neha: materinská n.; prehnaná n.; prejaviť n.; prekypovať nežnosťou; zahŕňať niekoho nežnosťami; očakávať n. zo strany partnera; v ich vzťahu chýba n. a vrúcnosť; ozval sa matkin hlas preteplený nežnosťou; Počúval tie tóny rozcitlivený, zaplavila ho nesmierna túžba po nežnosti. [I. Izakovič]; Ach, ako málo nežnosti nájdu naše deti vo svete, jar im láme kolená, jeseň štípe prsty. [J. Buzássy]
▷ nežnôstka -ky -tok ž. zdrob. expr. k 2: prejavovať si nežnôstky; Na nežnôstky a taľafatky nemám náladu. [Š. Žáry]

nežný príd.

1. drobný, útly, jemný: n-é ústa, n-é líca, n-á tvár, n-á ruka, rúčka, n-á hruď, n. kvet; pren. žart. n-é pohlavie ženy;

2. plný citu, jemnosti, mäkký, jemný: n. hlas, hlások, n-é slová, n. úsmev, n. pohľad; nežný šelest matkinho šepotu (Heč.); hľadieť n-ým okom láskavo; n-é srdce; n-á túžba (Jégé); citov nežných milostný svet (Sládk.);

nežne prísl.;

nežnosť, -ti ž.

1. vlastnosť niečoho nežného: n. srdca;

2. prejav nežného chovania: prijímať n-i niekoho