Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

než spoj. podraď. uvádza

1. porovnávaciu vetu (výraz) pri nerovnakosti (iba po 2. st. príd. al. prísl. a po slovách iný, opačný), ako: lepší n. ja; viac, n. treba; je iný, n. sme my; ako súčasť výrazov n. aby, n. keď, n. kým, n. ktorý, n. čo spojkové al. vzťaž. vety: príliš ťažké, n. aby to zvládol; dostal iné, n. čo chcel

2. časovú vetu (často po prísl. skôr, prv, predtým): vrátia sa prv, n. odídete; je súčasťou podraď. spoj. prv n., skôr n.; prv n. odídeš, zavolaj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
než spoj.

než spoj. podraďovacia 1. v spojení s 2. st. prídavných mien a prísloviek al. so slovami iný, opačný ▶ uvádza spôsobovú vetu s významom porovnania al. porovnávací výraz pri nerovnakosti; syn. ako: nie je lepší, horší než ostatní; jedno dievča krajšie než druhé; neostáva mu nič iné, než poslúchnuť; stálo to menej (peňazí), než predpokladali; debata bola búrlivejšia, než sa očakávalo; To ti je beťár dievča, to ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; Dodatočne sa mi zdá, že ma Ilečko mal radšej, než som si myslel, než som si to uvedomoval. [V. Šikula]; Tento jazyk [slovenčina] sa mi zdá veľmi tajomný. Je iný než španielčina. [Sme 1996]; Recenzent by mal mať na pamäti, že je ľahšie vec posúdiť, než ju napísať. [KS 2000]
2. v spojeniach než aby, než keď, než kým, než čo, než ktorý, než aký ▶ uvádza spôsobovú vetu s významom porovnania na základe rozdielnosti: príliš zložité, než aby to zvládol; dostal iné, než čo chcel; vyzerá lepšie, než keď som ho videl minule; teraz budú o ňom oveľa viac písať, než kým žil; nebol možný iný krok, než ktorý som spravil; je to celkom iný svet, než aký ste poznali doteraz; Je toho oveľa viac, čo nás rozdeľuje, než čo nás spája. [InZ 2001]
3. často po príslovkách skôr, prv, predtým ▶ uvádza časovú vetu: vrátili sa prv, než sme očakávali; lietadlo pristálo skôr, než sme prišli na letisko; kto všetko ju chcel, než sa vydala za otca; Musíme preseknúť ten povraz prv, než sa niečo stane. [V. Mináč]; Roztrhanú fóliu [z fóliovníka] odstránime ešte skôr, než ju vietor poroznáša po záhrade. [NP 1987]
4. ako súčasť dvojslovných spojok prv než, predtým než, skôr než ▶ uvádza časovú vetu: prv než odídeš, zavolaj; skôr než stihla niečo povedať, ponúkol jej rameno; Zaviera oči, predtým než ich zavrel, zachytil ustrašený pohľad dievčatka. [J. Lenčo]; Nabudúce, skôr než niekoho zavoláte, uvažujte. [M. Hvorecký]

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2


kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1


než 1. p. ako 2 2. p. kým 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

než spoj. podraď.

1. porovnávacia s 2. st. príd. al. prísl. (= ako) porovnáva dva predmety, javy, dve vlastnosti al. dva deje, ktoré sa odlišujú od seba mierou vlastnosti al. spôsobom deja (nekladie sa pred ňou čiarka, ak neuvádza celú vetu; kladie sa pred ňou čiarka, ak uvádza celú vetu): Je hodne vyšší než jeho žena. (Vaj.) Ja to viem lepšie než ktokoľvek iný! (Zúb.) Lepšie bude dobrotky než vadou. (Taj.) Zdal sa jej belším, než bol. (Skal.) Bolo by výhodnejšie vystavať pílu uprostred lesov, než aby drevo zvážali do Blatnian. (Zúb.) Bol veru na väčšom úpeku, než kým ležal na slnci. (Kuk.) Pochvaľujú si i viac, než to zaslúži. (Ráz.)

2. porovnávacia s 2. st. príd. al. prísl. vyjadruje výsledkový vzťah medzi hlav. a vedľ. vetou (kladie sa pred ňou čiarka): Poznala ho lepšie, než by si bola trúfala, že to povedal. (Taj.)

3. časová (obyč. s podm. spôs.) uvádza vedľ. vetu časovú a vyjadruje, že dej vedľ. vety nasleduje po deji hlav. vety (= dokiaľ, kým): Dobehnú prv, než vy odídete. (Taj.) Dlžník však prv, než by bol podpísal, poradil sa druhého fiškála. (Taj.); často v spojkových výrazoch prv než, skôr než, ešte než: Prv než urobí slávnostný sľub, posvietime si na neho. (Zúb.) Ešte než som išiel do vyhne, naučil som sa brúsiť na brúse. (Jes-á)

než_1 než než_2 než

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor